Vyhľadávanie
Čo vie sova o slovách a iné tajomstvá slov
Boris Droppa
Sovie múdroslovie
Bratislava, Daxe 2007
Knižka básnika, textára, novinára Borisa Droppu (1934 – 2004) a ilustrátora Svetozára Mydlu pripomína „džemovanie“ zohratého hudobného tandemu. Mala by zaujať najmä deti mladšieho školského veku. Autor však nebadane naznačil, že aj účasť dospelých v čitateľskom tíme bude vítaná. Sovy totiž zobúdzajú slová na prelome noci, keď deti ešte spia a dospelí majú čas premýšľať. Slovám tma nepatrí a málo poznané starodávne slová sa dajú v spoločnom tíme vyniesť na svetlo oveľa ľahšie. Krátke básničky prevádzajú čitateľa ročným cyklom v domovskej krajine. Človek ju pozná po hranicu vlastného slovného obzoru, aj preto prichádza na pomoc múdroslovie. Detský obzor sa vďaka nemu určite rozšíri. Vo veselých básničkách deti nájdu hranostaja a snehuľu, chriašteľa v šachorine, dozvedia sa o tokáňovej tokáte alebo o klarinete a tarogáte. Nejde tu len o rozšírenie slovnej zásoby, slová tu totiž nie sú ploché, ale plastické. Do ich priestorovej perspektívy sa dá ľahko vstupovať – aj zásluhou ilustrácií: Na tráve mrznú slzy rosy. / Hlas kravských zvoncov stráca jas. / Dolinou ako pastier bosý / okolo kvetov beží mráz. (Okolo kvetov beží mráz).
Slová múdroslovia sú plastické, a teda tiež pohyblivé, ohybné, lietajú, tancujú, strúhajú akrobatické kúsky, trúbia, škriepia sa. Provokujú k tomu, aby ich človek poriadne „ohmatal“ a preskúmal. Samozrejme, k takémuto zbližovaniu patrí aj slovná hra. V Droppových básničkách nájde čitateľ prešmyčky nielen ako slovné ale aj ako „obrázkové“ hry. Predstavujú tvorivé dialógy medzi autorom a ilustrátorom, prípadne aj čitateľom - na „plátne“ jeho predstáv: Jašterička – kúzelníčka / stokrát mení farbu trička, / keď slnečné triky chystá. / bystrá ako voda čistá, / raz je iná, raz tá istá. / Kto sa schuti nezasmeje /, keď ju vidí tam, kde nie je? (Trblietavá kúzelníčka).
Droppova „múdroslovná galéria“ oslovuje malebnosťou nášho jazyka. Zobudené slová sa predstavujú ako metafory, žánrové obrázky, krajinomaľby, portréty, pestré príbehy, legendy. V autorovej práci s jazykom sa črtá jeho životná filozofia; akoby nám chcel pripomenúť, že medzi slovami a životom je obrovské priestranstvo, s ktorým sme úzko spätí. Je naším domovským priestorom. Mali by sme ho pohodlne zaujať, osobne spoznať.
Zobúdzanie slov obvykle prislúcha viac dedom ako otcom. Ich múdroslovie nesie patinu hĺbok, ktoré ešte alebo aj už poznajú práve oni. Hovoria k podstate vecí, povolávajú ich v mladších generáciách k životu.: Mali sme hory plné bukov. / Žili v nich stovky valibukov, /čo prelomili buky jednou rukou / a druhou rukou stiahli kožu z vlkov. / Kam sa podeli chlapi súci? / kdeže ste, vnuci valibuci?“ (Kde sú vnuci valibuci)
Odkaz Borisa Droppu sa priateľsky, láskavo nesie časom a povzbudzuje nás, aby sme boli pozorní, keď sa zobúdzajú slová. Nikdy nevieme, kedy v nás ožijú, alebo sa nám múdro prihovoria.
Timotea Vráblová
