Recenzia
Jaroslava Šaková
09.10.2012

Spätné zrkadlo - Peter Repka - Zrkadlenie

Zrkadlenie

Bratislava, KK Bagala a literarnyklub 2012

Kniha je odrazom duše autora, jej zrkadlom. Zrkadlo môže byť prasknuté, zaprášené, vedome zarosené autorovým dychom. Avšak kdesi pod týmito nánosmi máme vždy možnosť objaviť cestu priamo k autorovi a jeho myšlienkovému svetu, ktorý do knihy ukryl. Peter Repka takéto zrkadlo pre čitateľov vytvoril svojimi básnickými zbierkami. No keďže niekedy jeden uhol pohľadu nestačí, rozhodol sa ho doplniť o spomienky, ktoré sám nazval zrkadlom „spätným“.

V tomto zrkadle nenájdeme len Repkovu osobnú históriu, ale tiež súhrnné informácie o  jeho rodičoch, bratovi-dvojčati a  ostatných členoch rodiny, ktorí mali v živote spisovateľa významnú úlohu. Okrem rodiny je tu veľký priestor venovaný Repkovým kamarátom, spisovateľským kolegom a  ďalším členom skupiny Osamelí bežci, ale napríklad aj múzam a  prvým láskam, spomedzi ktorých vynikala Gladiola. Jej výrok „Chcem hviezdy, nie svätojánske mušky“ dokonale vystihuje túto knihu. Repka píše s  absolútnym nasadením, neskúša, či to vyjde, kladie slová vedľa seba tak, aby vyskladali presnú mozaiku spomienok. A ak v mozaike ostanú biele miesta, tak preto, že také sú aj v spomienkach a patria tam, aby dotvorili dokonalosť.

Kniha je prierezom Repkovho života od narodenia až po štúdium na vysokej škole. Dôležitý je historický kontext rozprávania, keďže spisovateľ sa narodil v ešte stále vojnovom roku 1944 a svoje spomienky končí opisom vypočúvaní, ktoré spolu s  Ivanom Štrpkom museli absolvovať ako vysokoškolskí študenti. Neľahké životné situácie pomohli autorovi získať odstup a vnímať život v  celej jeho komplexnosti a  rozmanitosti. Dôkazom tohto nadhľadu je aj veta, ktorá by pokojne mohla slúžiť ako univerzálna rada čitateľom: „Nečítaj knihy, ktoré ťa nebavia, občas si predstav hviezdy.“ V  prípade tejto knihy je však veľmi málo pravdepodobné, že by ste dali prednosť nočnej letnej oblohe.

Na záver je dôležité spomenúť, že text knihy je doplnený autentickými fotografiami. Väčšina z nich zachytáva úsmev – strojený, narodeninový, rozpačitý, nesmelý… Úsmev na tisíc spôsobov. Ale v tejto knihe nejde iba o tie veselé zážitky, práve preto potom prichádza na rad text, aby dovysvetľoval to, čo sa na fotografiách javí ideálne. Zrkadlením totiž autor berie na seba zodpovednosť, že udalosti zobrazí verne, presne ako zrkadlo…