Recenzia
Peter Naščák
06.05.2014

Spiace tajomstvo - Martin Vopěnka

Preklad Ina Martinová
Trio Publishing 2013

Ako žánrovo zadefinovať záverečný diel „spiacej“ trilógie Martina Vopěnku? Dobrodružný román, pátračská detektívka pre deti, triler s fantastickými prvkami či antiutópia s detskými protagonistami. Nech si každý vyberie. Koniec koncov, pre väčšinu to aj tak nie je dôležité. Podstatný je fakt, že ide o dobré čítanie.

Čitatelia sa už zrejme zoznámili s Vopěnkovým fiktívnym svetom, v ktorom jedného dňa z neznámych dôvodov zaspali všetci rodičia na svete. V prvých dvoch dieloch, Spiace mesto a Spiaca spravodlivosť, hrdinovia príbehu pátrajú po príčine katastrofy a po zmiznutých deťoch na vlastnú päsť, čím sa dostávajú do mnohých životu nebezpečných si tuácií. Táto konštanta sa nemení ani v poslednej časti. Opäť vynikne ich empatia, odvaha a vrodená túžba po spravodlivosti. Štyria súrodenci, najstarší Krištof, Kristína, Ema a najmladší Samko, napriek tomu, že sa ich osobná situácia výrazne zlepšila (obaja rodičia sú už prebudení), sa nedokážu zmieriť s tým, že stovky rodičov ešte stále záhadne spia, mnohé deti sú nezvestné (aj ich kamaráti) a páchatelia zločinov beztrestne unikajú. Zhoda okolností ich privádza do nemocnice, kde objavia tajomnú izbu číslo 12, plnú spiacich rodičov, v ktorej sa vraj dejú nevysvetliteľné javy. Popri návštevách postreleného ocka, ktorý sa v tej istej nemocnici lieči, sa tajne vkrádajú do záhadnej miestnosti, aby zistili príčinu katastrofy. Miestnosť číslo 12 ich napriek nebezpečenstvám magneticky priťahuje, pretože z nej vyžaruje smútok a pocity spiacich a (paradoxne) trpiacich rodičov. Čírou náhodou sa najmladšiemu (no azda aj najväčšiemu) hrdinovi Samkovi podarí objaviť cestu do tajomného sveta spánku a začína tak záverečný boj o odhalenie „spiaceho tajomstva“ či prekonanie vlastného strachu, pohodlnosti a egoizmu.

Český autor v trilógii konštruuje originálny napínavý príbeh s nezvyčajne presvedčivými detskými protagonistami. Hoci v popredí stojí pátranie a zločiny, pozadie tvorí aj celá spleť ďalších viac-menej osobných príbehov hrdinov. Ostýchavé zaľúbenie sa Krištofa a Petry či Emy a Vojta, Vojtova problematická rodinná situácia, Samkov vnútorný svet a najmä nemalý priestor venovaný psychologizácii postáv zbavuje knihu (a celú trilógiu) nálepky nenáročnej dobrodružnej beletristiky. Autor akcentuje lásku súrodeneckú aj rodičovskú, no robí to bez zbytočného sentimentu, pretože deti tu majú vlastnú hlavu a vedia byť aj priečne. Vzhľadom na to, že tu čitateľ nemá núdzu o násilie a vraždy či zimomriavkové napätie, je uvedené odporúčanie pre čitateľov od 10 rokov určite opodstatnené.