Vyhľadávanie
Spievajúca lipka
Bratislava, Buvik 2003
Titulná strana knihy rozprávok Spievajúca lipka z vydavateľstva Buvik iste mnohým rodičom pripomenie ich vlastné detstvo a mladosť. Tak ako nám vôňa domáceho koláča pripomenie starú mamu, známa pesnička prvé rande, tak si v pamäti nesieme do dospelosti aj obrázky detských kníh, v ktorých sme si kedysi so zatajeným dychom listovali. Cínový vojačik, Škaredé káčatko, Dvanásť mesiačikov – videli sme ich na obrázkoch a verili, že existujú rovnako ako zlá ježibaba, čo chce upiecť v peci Janka a Marienku. Predstavovali sme si, že tam niekde za obzorom, kam nedovidíme, existujú zázračné krajiny so škriatkami, princeznami a zlými bosorkami a vždy je tam naporúdzi niekto, kto zlo potrestá. Vráťme sa však ku knižke. Obrázok na obálke je dielom ilustrátorky Heleny Zmatlíkovej, ktorá v sedemdesiatych rokoch sprevádzala svojimi ilustráciami množstvo kníh a detských časopisov. No nielen ilustrácie nás vracajú o tridsať rokov späť, ale i texty. V rozšírenej podobe vyšli v sedemdesiatych rokoch v detských vydavateľstvách v Bratislave, Varšave, Prahe a Budyšíne.
Spievajúca lipka je dielom dlhoročnej spolupráce s lužickosrbským vydavateľstvom Domowina. Spolupráca spočívala vo vzájomnej výmene literárnych hodnôt pre deti, v šírení diel slovenských ilustrátorov na území dnešných polabských Slovanov. Spája nás s nimi príbuzný slovanský jazyk, príbuzné migrujúce rozprávkové motívy, príbuzná kultúra, skrátka srdečná slovanská duša. Myšlienka vydať rozprávky západných Slovanov skrsla pred vyše tridsiatimi rokmi u etnografa, profesora Pawla Neda a ten oslovil aj kolegov v Čechách, Poľsku a na Slovensku. Vtedy vyšla kniha s bohatším výberom rozprávok. Dnes z nej zostala približne tretina textov, čo jej však neuberá na kráse a význame, skôr odzrkadľuje ekonomickú situáciu zúčastnených vydavateľstiev. Na vydaní participovali Ludowe nakladnistwo Domowina, pražské vydavateľstvo Artur a slovenské vydavateľstvo Buvik. Lužickí Srbi v Nemecku cítia silnú spätosť s ostatnými Slovanmi a vítajú každé takéto napojenie na kultúru svojich slovanských susedov. Bolo celkom prirodzené vrátiť sa k vydaniu rozprávok a osloviť nimi dnešnú mladú generáciu. Na každú národnosť – lužickosrbskú, českú, poľskú a slovenskú - sa ušli štyri rozprávky, takže ich je dovedna šestnásť. Vychádzajú, samozrejme, aj reprezentatívnejšie výbery, ale k tejto knihe nemusí dieťa pristupovať so zbožnou úctou ako k artiklu, ktorý patrí skôr za sklo knižnice ako do jeho neopatrných rúk. Čo je dobré, tomu ani tridsať rokov neuberie na sile ducha. Iskra a pôvab ľudového rozprávačstva nikdy nezoslabnú. Všetky rozprávky nás chytia prostorekosťou svojich príbehov, stáročiami nazbieranou ľudovou múdrosťou, túžbou po spravodlivosti a zaslúženej odmene. V rozprávke, ako to už (na rozdiel od skutočnosti) býva, zlo sa trestá a dobro odmieňa. Dobromyseľní bedári sú obsypaní zlatom, lakomci prichádzajú o svoj majetok, slabí vyhrávajú vďaka svojmu dôvtipu a nadutí siláci utŕžia hanbu.
Výber otvára česká rozprávka Divotvorný mlynček a uzatvára slovenská Ako šlo vajce na vandrovku. V jednotlivých príbehoch sa dajú vystopovať spoločné črty štyroch národností, ktoré majú za sebou podobný údel. Profesionálni i ľudoví rozprávkari na celom svete vždy snívali o lepšom svete, a keďže videli, že voči skutočnému životu je človek bezmocný, vymýšľali si príbehy, v ktorých zohrávali dôležitú úlohu nadprirodzené sily. Lebo kto už mal pomôcť aspoň v rozprávke vyriešiť krivdu a nespravodlivosť, keď v ľudských silách to nikdy nebolo a nie je? No rozprávka nemá len poučovať, naprávať a trestať, ale aj rozveselovať, odháňať smútok a vlievať nádej. Humor pomáha zľahčiť tragickosť každej situácie a starí rozprávkari ho vedeli primerane dávkovať.
Výber dostal názov podľa lužickosrbskej rozprávky Spievajúca lipka. V nej je skoncentrovaná všetka zázračnosť a láskyplnosť rozprávky. Popoluškovská téma dievčatka, ktorej otec po smrti milovanej matky dovlečie do domu macochu, dojíma vždy nanovo generácie malých i veľkých čitateľov. Nikoho neprekvapí, že osud sirôtky v Spievajúcej lipke pripomína príbeh Popolušky aj s jeho rovnako šťastným koncom.
Čarovné rozprávky západných Slovanov potvrdzujú, že sme vetvami jedného stromu a spolu s ilustráciami Heleny Zmatlíkovej majú všetky predpoklady zanechať nezmazateľný odtlačok v detskej duši.
Eva Muchová
