Recenzia
Zuzana Galovičová
06.12.2006

Špión z Bratislavy - Gabriela Holčíková - Pavol Janík - Köcherove tajomstvá

Pavol Janík

Köcherove tajomstvá

Gabriela Holčíková - Pavol Janík: Špión z Bratislavy

Bratislava, CCW 2006

  Napísať životný príbeh človeka s nezvyčajným osudom a najmä netradičnou „profesiou“, nebýva naozaj ľahké. O čosi ťažšie je to v prípade, ak hlavný hrdina je špión. A túto úlohu mal pred sebou autorský tandem Holčíková - Janík, ktorí sa rozhodli spracovať dostupný materiál o živote Karla Františka Köchera, rodáka z Bratislavy a jeho manželky Hany. Táto nevšedná postava, ktorá sa zapísala do dejín svetovej špionáže, bola a ešte čiastočne je zahalená rúškom tajomstva. Tým púta pozornosť publicistov a je vhodnou témou úvah i rôznych kombinácií.

  Autori vychádzali z doteraz zverejnených materiálov (českých a slovenských kníh), zahraničných periodík, informácií z internetu aj dokumentárneho filmu (SRN) a predstavili Karla Františka Köchera ako úspešného agenta, ktorý prenikol do rozviedky iného štátu a zároveň vzdelaného človeka s viacerými vysokými školami. Navyše, po návrate do Československa pracoval na rôznych postoch a bol spoluzakladateľom Občianskeho fóra.

  Príbeh o špiónovi z Bratislavy začína nezvykle - prezradením jeho identity zástupcom náčelníka amerického odboru čs. rozviedky. Až potom nasleduje prierez jeho biografiou: presťahovanie z Bratislavy do Prahy, štúdium na Karlovej univerzite, neskôr na Akadémii múzických umení až po prvé zamestnania, stretnutie s budúcou manželkou - tlmočníčkou Hanou Pardamcovou a počiatky kontaktov s čs. kontrarozviedkou i následne emigráciou. Prirodzene, najviac pozornosti venovali autori pobytu Köcherovcov v USA, v ktorom sa prelínajú obrazy z emigrácie, občianskeho života v USA, ďalšieho študijného a pracovného postupu, žiadosťou a úsilím o získanie amerického občianstva s pôsobením v CIA a snahou o dvojitého agenta (FBI). Autori priblížili čitateľom rušný život hlavného hrdinu a jeho ženy v rôznych mestách USA, načrtli niektoré formy získavania a odovzdávania dokumentov (Köcher mal vynikajúcu fotografickú pamäť), spoluprácu s čs. kontrarozviedkou až po zlom, keď ich začala sledovať FBI. Po dvojročnej snahe sa FBI podarilo získať dôkaz, ktorý mohli použiť pri obvinení zo špionáže. V tom čase sa už začali Köcherovci chystať na návrat do Európy - do Rakúska, čo však prekazilo ich zatknutie. Autori načrtli  okolnosti zatknutia, metódy vypočúvania, sľubov, ústupkov i podrazov. Nechýbala tu ani práca právneho zástupcu Köcherovcov R. G. Fierera a snaha o medzištátnu výmenu špiónov. Takmer nemožné sa stalo skutočnosťou a Köcherovcov sa podarilo vymeniť za Anatolija Ščaranského (1986). Krátko po tejto výmene sa s nimi už v Československu rozprával americký novinár R. Kessler, a práve v tejto časti knižky sa opakujú určité fakty, výroky, názory a úvahy K. F. Köchera na rozmanité skutočnosti z predošlých častí knižky. Napriek tomu, že sa tým sčasti vytratila dynamika špionážnej témy, autori predstavili úsek z našej veľmi málo známej histórie.

  Časom iste stratia mnohé fakty a činy Köcherovcov svoje tajomstvá a budú sa môcť sprístupniť ďalšie neznáme dokumenty. Zaujímavá postava špióna našich dejín druhej polovice 20. storočia si pozornosť iste zaslúži.

Zuzana Galovičová