Vyhľadávanie
Anton Marec
Spišské povesti
Martin, Matica slovenská 2004
Ilustrácie Miloš Kopták
Autor ako dôverný znalec Spiša, ale aj Tatier, sa tentoraz neuspokojil len s nazhromaždením a prerozprávaním povestí pod spoločným podtitulom Pozoruhodné príbehy zo slávnej minulosti Spiša. Neusiluje sa o komplexnú zbierku povestí, skôr len výberovo predkladá čitateľovi tie ,,pozoruhodné“, ktoré plasticky dokresľujú najvýznamnejšie historické udalosti, mentalitu tamojších obyvateľov, predstavujú remeslá, ktoré v tomto regióne prekvitali, alebo objasňujú vznik miest či hradov. Pred dotváraním ľudovej slovesnosti, pred ďalším utvrdzovaním mýtov a legiend dal prednosť histórii, nie však nezáživnému priraďovaniu faktov, ale skôr objasňovaniu istých súvislostí, hľadaniu príčin v samých aktéroch udalostí. To znamená, že na počínanie historických postáv, či ide o panovníkov, rytierov, dvorné či mestské dámy, baníkov, remeselníkov alebo vzdelancov, mníchov, sa pozerá ako na svojich súčasníkov, teda na ľudí s obyčajnými slabosťami alebo prednosťami, aké sú hybnou silou nášho počínania aj dnes.
Autor rozdelil svoje povesti do kapitol podľa jednotlivých miest či oblastí, ktoré vznikali pri významných obchodných cestách smerujúcich zo Slovenska do Poľska a zo Slovenska do Budína a Viedne už od 6. storočia. Najstaršie obdobie zachytáva prvá kapitola Starobylé srdce Spiša, v nej sa čitateľ stretne nielen s legendárnym rytierom Rolandom, ale aj s cigánskou Princeznou. Povesť dosvedčuje, že na Spiši sa okrem kolonistov saského a románskeho pôvodu usídlilo v stredoveku aj cigánske etnikum, ktoré tu má doteraz veľké zastúpenie. Každú kapitolu autor uvádza pomerne podrobným historickým exkurzom, kde upozorňuje na najdôležitejšie zachované pamiatky, okrem architektonických najmä na listiny, kráľovské dekréty či rodokmene. Podrobne oboznamuje čitateľa s osídľovaním Spiša a rozvojom baníctva, zvonolejárstva vďaka germánskym kolonistom, s rozvojom vzdelanosti, ku ktorému prispeli viaceré rehole, najmä kartuziáni, vybudovaním celej siete kláštorov.
Okrem prehľadných historických faktoch o vzniku miest, obcí či pevností, o ich význame v minulosti a pomocou priložených legiend a povestí sa autor usiluje nájsť odpoveď na otázku, prečo začali upadať, kam sa vytratila ich sláva. Rovnako ako tajomstvá povestí, ani odpovede na tieto otázky autor nevypovedá celé, len ich naznačuje a necháva čitateľa, aby si ich domyslel, prípadne načrel hlbšie do prameňov.
Anton Marec zamenil romantický pohľad na povesti skôr za kritický, nie však za pesimistický. Podľa povesti Jaskyňa v Kýčere, kde sa lendacký bača stretáva s kráľom Matejom a jeho rytiermi, čo tu zaspali na vyše tristo rokov, ešte nie je v tomto kraji tak zle, aby sa museli zobudiť a prísť mu na pomoc. Aj celková grafická a výtvarná stránka tejto knihy s invenčnými ilustráciami Miloša Koptáka zasa svedčí o tom, že ani s našou knižnou tvorbou nie je to také zlé.
–báb–
