Spisy o etickom žití - Peter Singer

Peter Singer: Spisy o etickom žití

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008

Preklad a register Izabela Viskupová

     K téme etického života sa filozofia obracia v celej histórii; každá doba posúva akcenty na také rozmery etickosti, ktoré zodpovedajú jej špecifickým problémom a potrebám. Obracia sa k nej aj jeden z najvýznamnejších (a najčítanejších) súčasných filozofov, už aj u nás sčasti známy austrálsky profesor Peter Singer. Výber z prác v knihe Spisy o etickom žití predstavuje jeho názory na oblúku približne troch desaťročí. Singer svojimi názormi o morálke a morálnej filozofii vyvolal mnohé kontroverzné diskusie a podnietil, resp. podporil niektoré protestné politicko-praktické akcie. Knižný výber sleduje myšlienkové línie filozofa, ako ich rozvíjal v kľúčových dielach, prípadne významných časopiseckých štúdiách. Štruktúra knihy zohľadňuje predovšetkým tematickú orientáciu textov, takže sú v nej ukážky z rôznych prác, aby boli zjavné (vyvíjajúce sa) pohľady na danú problematiku aj prepojenia medzi jej jednotlivými aspektmi.

Prvá kapitola obsahuje dôležité texty z hľadiska autorovho chápania etiky, jej povahy a možného pôsobenia v spoločnosti. V úvodnej štúdii Odborníci na etiku sa kriticky vyrovnáva s tendenciou (rozšírenou v anglofónnom priestore) redukovať štúdium etiky na analýzu jazyka, ktorý sa používa v oblasti morálky, pričom sa predpokladá, že toto štúdium bude z morálneho hľadiska neutrálne. Z takéhoto ponímania vyplýva odmietanie „napomínacej“ funkcie morálnej filozofie a následne aj relativizmus v oblasti morálnych názorov. Podľa Singera však etika nepredstavuje len teoretický systém, ale cieľom morálnych úsudkov je pomáhať človeku zorientovať sa, ukázať mu cestu v praktickom živote. Podľa jeho ďalšej tézy etiku nemožno chápať len v náboženskom kontexte, ani ju naň bezvýhradne viazať, morálne úsudky, ako tvrdí, odrážajú zvyklosti konkrétnej spoločnosti. Nastoľuje aj otázky o vzťahu univerzálneho hľadiska a individuálnych záujmov, ako aj o vzťahu emocionality a logického myslenia, ktorému pripisuje v morálnych rozhodovaniach dôležitú úlohu.

Azda najkontroverznejšie prijatou Singerovou prácou bola kniha Oslobodenie zvierat z polovice 70. rokov, v ktorej je základnou témou preklenutie bariéry medzi druhmi – zastúpená je najmä v druhej kapitole výberu. Autor tu analyzuje mnohé predsudky, ktoré stoja v pozadí našich dnešných postojov k zvieratám a zdôrazňuje, že nechcel vyvolať súcit s milými, „rozkošnými“ zvieratami či podporovať chovanie domácich miláčikov, ale zmeniť myslenie (individuálne a spoločenské) o zaobchádzaní s inými druhmi, podnietiť vypracovanie istých morálnych zásad, ktoré by rešpektovali práva zvierat, a doviesť tieto nové postoje až do legislatívnej podoby. Zmena postojov predpokladá zásadné mentálne posuny, ktoré vychádzajú z presvedčenia, že utrpenie jednej bytosti je rovnako závažné ako utrpenie iných bytostí a ich dôsledkom je rozšírenie našich tradičných morálnych horizontov . V tejto súvislosti Singer hovorí o skúsenostiach hnutia za oslobodenie zvierat. V opisoch chovných praktík na veľkofarmách sa Singer neusiluje zjemniť krutú realitu. Pasáže o veľkochove teliat či testoch kozmetických prípravkov na zvieratách by sa mali stať povinnou lektúrou najmä populácie v ekonomicky vyspelých krajinách, možno by to pomohlo k zmienenému mentálnemu posunu v postojoch k zvieratám. Singer ráta aj s odmietavou reakciou voči požiadavke radikálnej zmeny v morálke v podobe povzdychu „čo ja ako indivíduum zmôžem“, takúto reakciu však nepokladá za dostatočne odôvodnenú, pretože – aj to vyplýva z jeho koncepcie etiky – každý nesie zodpovednosť za svoje konanie, nemá a nemôže sa spoliehať na to, čo je zaužívané a „čo robia aj iní“, ba ide ešte ďalej, ak tvrdí, že sme zodpovední nielen za to, čo sme urobili, ale aj za to, čo sme neurobili a mohli urobiť (dajme tomu na zmiernenie utrpenia iných bytostí).

Singerovo meno sa spája najmä s myšlienkou o oslobodení zvierat, sám však s ľútosťou konštatuje, že s menším ohlasom sa stretávajú jeho myšlienky o nevyhnutnosti prerozdelenia bohatstva v rámci planéty, o nebezpečenstve a nemorálnosti rastúceho bohatstva jedných a rastúcej chudoby druhých. Filozofove názory na problematiku svetovej chudoby, nedostatku a nadbytku aj ako morálneho problému prináša tretia kapitola, v rámci nej sú nastolené aj otázky potratov a eutanázie. Napokon posledná kapitola prináša Singerove predstavy o tom, čo je to etické žitie a ako možno k nemu dospievať. Zdôrazňuje potrebu, priam nevyhnutnosť nerozmýšľať a nekonať iba v súlade s egoistickými záujmami (či ide o záujmy indivíduí, skupín alebo celých spoločností), ale zohľadňovať všeobecné záujmy a potreby, rozšíriť horizont myslenia na iné bytosti (vrátane iných druhov), a to v celoplanetárnom meradle. „Musíme oživiť myšlienku etického žitia“, píše Singer, tá sa musí stať alternatívou súčasného „dominantného materialistického sledovania vlastných záujmov“.

Kniha, ktorú uzatvárajú poznámky o autorovom živote, predstavuje významný príspevok do uvažovania o etickom žití aj v našom priestore. Prináša argumenty o neúnosnosti situácie, v akej sa nachádza súčasný svet a podnety na jej pretváranie.

Etela Farkašová