Recenzia
Natália Dukátová
28.06.2019

Spojiť významnú časť histórie so súčasnosťou

Ako učiteľku, ktorá pár rokov učila dejepis, ma vždy zaujímalo, ako priblížiť deťom a mládeži významné udalosti v dejinách, ako prepojiť teóriu s praxou, ako zaujať aj tých, ktorých dejiny nezaujímajú. Čím sa dajú lepšie vysvetliť dejiny tak, aby zaujali? Jednoznačne príbehom, alebo ak chcete, dobrou „story“, ktorá nevynechá fakty, ale ani „pikošky“ a zaujímavosti. A máte deti a mládež v rukáve!

Iva Vranská Rojková vo svojej najnovšej knihe Tatrínski orli  spojila príbeh s históriou, súčasným životom aj so zaujímavosťami. Voľne tak nadväzuje na svoju predchádzajúcu knihu Konštantínov sokol, v ktorej približovala dejiny Veľkej Moravy spojenými s príchodom Konštantína a Metoda. Hlavnými hrdinami knihy boli súrodenci Táňa a Ondrej, ktorých zvedavosť ich pomocou sna, kníh a rozprávania otca a dedka preniesla do čias minulých.

Vo voľnom pokračovaní, o tri roky neskôr, sa znovu stretávame s Darekovcami, ôsmačkou Táňou a druhákom na strednej škole Ondrejom. Tentoraz sa spolu s nimi prenesieme do čias Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, zakladania prvých slovenských gymnázií a Matice Slovenskej, ale aj maďarizácie a útlaku Slovákov.

Všetko sa to vlastne začalo problémom s ypsilonom v slove dobiť/dobyť, ako povedala Táňa, „Kto sa má vyznať v tom hlúpom dobíjaní?“. Brat Ondrej, stredoškolák, mladý filozof, vášnivý čitateľ a zvedavý človek sa sestre snaží vysvetliť rozdiely v písaní i/y a pritom sa obidvaja zamotajú do histórie vzniku spisovného jazyka, počnúc Antonom Bernolákom a nekončiac Ľudovítom Štúrom. Pre Ondreja je to celé nové dobrodružstvo, na ktorom ho sprevádzajú vzdelaný a sčítaný otec a láskavý, spoľahlivý rozprávač dedko Konštantín Rovniak. Ondrejova obľúbená kniha je Citadela, francúzskeho spisovateľa Antoine de Saint Exupéryho, ktorá ho vedie celým príbehom. Táto „high level“ kniha, ako ju sám nazýva, ho učí premýšľať, hľadať odpovede na otázky, motivovať, „aby neostal tupcom, ale stúpal na vrchol svojej slávy“. K tomuto knižnému „vrcholu“ sa však nečakane priblíži a dokonca prerastie očakávanie Ondrejov nový hrdina: Jozef Miloslav Hurban, v ktorého knihách nachádza prekvapivé paralely s Citadelou. Cez Hurbana sa dostáva k Ľudovítovi Štúrovi a jeho rovesníkom, k legendárnemu výletu štúrovcov na Devín, neskoršiemu zakladaniu slovenských gymnázií, pri ktorých zrode bol aj Ondrejov pra-pra-pra-pra-dedko a konečne aj k štúrovskému spolku Tatrín, ktorý mal za úlohu podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku. Okrem toho podporoval slovenských študentov a šíril knihy v slovenčine.

Napriek tomu, že spojiť tak významnú časť histórie so súčasnosťou je vynikajúca myšlienka, neubránim sa pocitu, že veľa vecí sa v príbehu rozoberá zbytočne až násilne. V prvom rade je to staré známe klišé dobro/zlo. Dnešná mládež ako taká predstavuje zlo so svojimi návykmi a prehnanou naviazanosťou na materiálne statky. Naproti tomu Ondrej, jeho rodina a najlepší priateľ Dušan sú stelesnením dobra, uvedomelosti, zrelosti, nadhľadu, pokory a vzdelanosti. Takáto zbytočná kategorizácia veľmi nepomôže knihe preraziť medzi tú už spomínanú dnešnú mládež, ktorej je v prvom rade určená. Chápem, že Ondrej je iný ako ostatní chlapci, ale zdá sa mi až neuveriteľne osvietený, trochu odtrhnutý od sveta svojich rovesníkov, v ktorom každý, aj uvedomelý a zrelý mladý človek chce mať svoje miesto. Rozhovory s otcom a dedkom sú zaujímavé a podnetné, príbehu veľmi pomáhajú, ale až príliš často sa v nich až hodnotiaco a subjektívne rozoberajú dnešné časy, politika, dokonca migrácia. V zjavnej nesúvislosti s príbehom a pritom zjednodušeným pohľadom. Vrchol všetkého však podľa mňa bola sťažnosť dedka na zákony európskej únie za to, že už nevyrábajú jeho obľúbený pás na kríže z mačacej kožušiny: „Oj, byť mladším, dáku (mačku) chytím a z kože stiahnem“. Neakceptovateľné, najmä nie vo vzdelávacej knihe pre deti a mládež, ani keby to malo byť myslené ako vtip alebo zveličenie. 

Napriek tejto kritike si myslím, že kniha Tatrínski orli stojí za prečítanie. Môže dokonca spĺňať trojitú úlohu. Byť učebnou pomôckou pre študentov, poučným čítaním pre mládež a doplnkovým, zaujímavým čítaním pre dospelých, ktorí si chcú zopakovať časť našich dejín. Pretože štúrovci nie sú len súčasťou dejín, ich myšlienky môžu byť aktuálne aj v súčasnosti. Priznám sa, obdobie národného obrodenia je mojim obľúbeným historickým obdobím, ale dielo Jozefa Miloslava Hurbana som nepoznala. Tatrínski orli ma na Hurbana „namotali“ , a myslím, že ďalšia kniha, ktorú budem čítať, bude určite niečo od Hurbana. Aby v tej svojej „odtrhnutosti“ a „divnosti“ nebol Ondrej sám.