Spolu - Peter Šulej

„...román Spolu potvrdzuje vnútornú
prepojenost a koherentnost Šulejovej
literárnej tvorby bez ohladu na druh,
žáner a formu... “

Peter Šulej (1967) v próze Spolu (Marenčin PT 2015) premyslene rozvíja niekoľko príbehov v príbehu. Ústredný a rámcový je príbeh pokročilého tridsiatnika Daniela, bývalého hudobného redaktora v rozhlase a vášnivého zberateľa a propagátora starých vinylových i prastarých šelakových platní a na nich zvečnenej hudobnej „klasiky“ zväčša z druhej polovice dvadsiateho storočia. Vrstvenie a prelínanie rôznych časovo-priestorových rovín vo vedomí tohto osamelého muža sa deje na asociatívnom princípe a spája sa s hľadaním hlbšieho zmyslu – vlastného života, no aj ľudského spoločenstva, jeho fungovania i smerovania. Daniel sa pasuje s príchodom zrelého veku s ťarchou zodpovednosti a dezilúziami i s neodbytnou potrebou citového, zmyslového i duševného naplnenia a s vyjasňovaním si osobnej identity v interakcii s históriou vlastnej rodiny či iných blízkych ľudí (od kamarátov z detstva vrátane kamarátky Niny po dvojicu osudových žien Andreu a Michaelu).

Dej románu Spolu je podobne ako v Šulejovej románovej prvotine História (2009), na ktorú voľne nadväzuje, opäť zasadený do viac-menej excentrického a bohémskeho prostredia prevažne alternatívnej umeleckej scény v hlavnom meste Slovenska, vibrujúceho tvorivou energiou a nápadmi realizovanými bez bázne a hany (medzinárodne úspešný projekt vizuálnej „umelkyne a štetky“ a Andreinej kolegyne i dvojníčky Lucie). Atraktívny a menlivý svet popmusic, džezu aj postdžezu, rocku, elektroniky a podobne sa tu stretá s dnes okrajovým svetom „vážnej“, čiže nekomerčnej literatúry, menovite poézie.

„Jeho byt bol múzeum, galéria, fonotéka, artotéka, štúdio, kino, knižnica, bar“, kde sa partnerky „na chvíľu zastavili“ a kde „bolo dovolené vlastne všetko“, lebo nikto nestanovil pravidlá spolužitia ani právomoci. Už v Šulejovej básnickej prvotine provokatívne nazvanej Porno (1994), po ktorej nasledovali zbierky Kult a Pop, tvoriace Prvú trilógiu, čítame: „Cesta k hraniciam / tristná a tŕnistá / v ovzduší extázy / podpáľ moju kožu /…/ prekročíme spolu hranice / nič nové / prekročíme spolu hranice / tak poď…“ K prekračovaniu hraníc dochádza už v Histórii, kde je predobrazom Daniela-Andrey-Michaely Dan a jeho dve partnerky. Ústredný ľúbostný trojuholník v knihe Spolu bezpochyby provokuje a podaktorých aj pohoršuje. Škandál sa však nekoná, pretože vychádza najavo to najpodstatnejšie – to, že pri všetkej nekonvenčnosti, ba z hľadiska väčšinovej spoločnosti škandalóznosti spolužitia v trojici v konečnom dôsledku ide len a len o lásku.

Plastickú hĺbkovú dimenziu dodávajú Danielovmu príbehu zlomky z minulosti predkov, zdvojované antickými mýtmi a eposmi. Ponúkajú k zamysleniu nad prázdnotou a plnosťou života v slobode po Novembri 1989, a nad životom na ostrí britvy, v hraničných životných situáciách v minulosti, keď odyseám predkov predchádzali „Iliady“ nezmyselného zabíjania a masakier, mučenia a ponižovania ako za prvej i druhej svetovej vojny či za hnedej a červenej totality. Emblematický je príbeh Danielovho starého otca, československého legionára, utekajúceho zo sibírskeho zajatia cez celú Áziu domov, okorenený údajnou láskou ku krásnej záhadnej Ruske počas prvého zajatia na Kryme. Je to však príbeh so šťastným koncom, čiže s „návratom na rodnú Ithaku“, ktorý je začiatkom nového života a spoznaním skutočnej celoživotnej lásky, budúcej starej mamy malého Daniela.

Podobne ako v Histórii aj v románe Spolu autor s chuťou siaha po „postmodernej figliarni“ pri vykresľovaní postáv, ich záujmov a osudov a využíva metatextové útvary a citácie z domácich i zahraničných prameňov, od brožovaných miestopisov a kuchárskych kníh cez pesničky skupiny Para po našu i inonárodnú krásnu literatúru, začínajúc Homérovým eposom, z ktorého Danielovi v detstve číta starý otec.

Pokračuje tu tiež v konfrontácii hodnotových rebríčkov rôznych generácií vrátane dnes už strednej generácie, ktorú niekedy obviňujú z neúcty k hodnotám a amorálnosti. Či skôr vypovedá o rebríčku istôt v neistej dobe u generácie, ktorá často obratne zastiera svoju neistotu: na prvom mieste stoja nesporne priateľstvo a láska, prechádzajúce novými skúškami, a predsa predstavujúce oporný bod v časoch nemilosrdnej technologizácie a účelovosti aj najintímnejších medziľudských vzťahov. Porno / Kult / Pop nevylučuje návrat veľkého romantika – román Spolu potvrdzuje vnútornú prepojenosť a koherentnosť Šulejovej literárnej tvorby bez ohľadu na druh, žáner a formu, a tiež jeho výsostne aktuálnu filozofiu človeka a dejín, navzdory kolíziám a tragédiám pritakávajúcu životu v jeho prirodzenej kontinuite s odovzdávaním štafety pozitív z pokolenia na pokolenie, ktorá je – či mala by byť – jeho pravdou a krásou.