Vyhľadávanie
Na noži
Ľudmila Priecelová: Spoveď duše
Trnava, Hnutie kresťanských pedagógov Slovenska 2006
S poetkami okolo hore spomenutého vydavateľstva už mám nejakú tú skúsenosť a beťárom pripomínam, že len čitateľskú. Žiaľ. „Žiaľ“ nie preto, žeby som túto vec chcel preklenúť, ale „žiaľ“ preto, aký má charakter oná čitateľská skúsenosť. Každý má právo písať o čom chce a ako chce, ale nie všetko, čo napíše, je literatúra! Problém je v tom, že tieto poetky si na svoje šelestivé srdiečka pritisli tú prvú časť predchádzajúcej vety a tú druhú macošsky ignorujú – skutočne sa mi už nechce opakovať, že poézia nie je o opakovaní, ale o tvorení. Ľudmila Priecelová nám odhaliac svoj citový, ľúbostný i reflexívny svet pripomenula, že Boh je, že ho má rada, že jej lyricko-kresťanská duša miluje svoju rodinu, svojho lyrického partnera, že existuje pravda, hriech i pokora, že láska je dôležitá a mali by sme byť na seba dobrí. Prisolila to všetko strašným sentimentom, pátosom, hrozným slovosledom a obraznosťou, z ktorej nemôžem zacitovať, lebo od hanby mi zhorí klávesnica. Zostáva už len hriešne dúfať, že autorka si v budúcnosti bude pretlak ducha ventilovať v spovednici alebo cez nejakú skautskú olympiádu, alebo sa rozhodne tvoriť a potom sa už budeme rozprávať o literatúre.
Radoslav Matejov
