Vyhľadávanie
Bratislava, kalligram 2011Preklad Peter kováč
Románová autobiografia košického rodáka Sándora Máraia (1900 – 1989) má dve časti. Prvá zachytáva obdobie dospievania a štúdií chlapca – vnímavého, zľahka nostalgického a ironického pozorovateľa rodiny, ale i širšieho okolia. Jeho rozprávanie je súčasne príbehom mesta a mešťanov v meniacich sa spoločenských podmienkach. Vášnivo úprimné reminiscencie sú kolorované viacerými emblémami a symbolmi tohto stavu či osobitosťami jeho verbálneho i nonverbálneho prejavu. Druhý diel románu predstavuje dlhoročný pobyt novinára a spisovateľa Máraia v medzivojnovom Nemecku, Taliansku a vo Francúzsku. Teda v prostredí, ktoré spoluurčovalo osobnostný a autorský fundament tohto brilantného štylistu s pozoruhodnou schopnosťou zaznamenať podstatné javy a deje v spoločnosti, politike a kultúre. Liberála nadovšetko si vážiaceho hodnoty občianskej spoločnosti a bytostne nenávidiaceho každý totalitný prejav. Práve táto časť knihy je čitateľsky vari najpríťažlivejším svedectvom o istej etape novších, pričasto neurotizujúcich európskych dejín, a to pre svoju nespornú literárnu úroveň a pestrú zmes reálií a faktov z multikultúrneho priestoru, ktorá sa vo vyváženom celku strieda so správami o súkromnom, intímnom a existenčnom. Beletria, geografia a dejepis v jednom. Inteligentný sprievodca históriou Starej dámy.
Spoveď mešťana je cenným príspevkom k recepcii Máraiovho diela, a toto konštatovanie platí, aj keď prekladateľ a redaktorka nezvládli svoju úlohu. Pars pro toto: štylistické kostrbatosti a voľba neadekvátnych výrazov: „v hlave som mal neusporiadaný útvar navzájom nepasujúcich pojmov“; nesprávne predložkové a slovesné väzby: „lebo ho na to nútilo presvedčenie“, „zhrozene sa znervózňoval nad neporiadnosťou Francúzov“; slovosled narúšajúci gramatické a logické väzby, porušovanie jednoty rodu; neznalosť idiomatických spojení: „stavili by sme sa za svet, že sa na rohu ulice neobráti“; nezmysly: „vo svojom nezorientovanom zmätku“; obchádzanie väzby čoraz + druhý stupeň adjektíva: „peňazí som mal stále menej“; záľaha bohemizmov: „ukáznené stádo“, „dobrodružstvo, ktoré si nijak nezadalo s exotickými scénami“, „závodné auto“; nesprávne skloňovanie: „nachádzala sa mimo čas“… Ako špeciálny problém sa javí preklad a prepis nemeckého názvoslovia a veršov: „sich ruhig niederlassen“ neznamená „pokojne si odpočinúť“, ale „pokojne sa usadiť“, „Erdgeist“ nie je „duch zeme“, ale „svetový duch“. A chýrny básnik nonsensu, Morgensternov súčasník Joachim Ringelnatz, v knihe dva razy vystupuje ako Ringeltanz!
Skrátka, čitateľovi mnoho ráz nezostáva nič iné, ako si svojho Máraia vydolovať aj napriek tomuto spôsobu prekladu.
