Spoveď z pozostalosti - Marcellus Emants - Vyznanie hriešnika

Vyznanie hriešnika

Vyznanie hriešnika

Marcellus Emants: Spoveď z pozostalosti, Bratislava, Európa 2010. Preklad: Adam Bžoch

Dielo holandského autora Emantsa Spoveď z pozostalosti

sa prvýkrát dostáva k čitateľovi v slovenskom preklade.

Emants žil na prelome 19. a 20. storočia a vo svojom

románe sa prejavuje ako nasledovník É. Zolu, najznámejšieho

predstaviteľa naturalizmu,

na ktorého sa v diele dokonca

odvoláva: „Na schodoch mi prebleskli

hlavou Zolove slová: ‘Akí nečestní

sú tí úctyhodní ľudia!’“ (s.139). Osud

hlavnej postavy, priemerného meštiaka

Willema Termeera je podľa naturalistických

schém determinovaný

rodičovskou výchovou, spoločenským

prostredím, pudmi a neviazanými

vášňami. Román svojou formou

„spovede“ zároveň nadväzuje

na diela sv. Augustína či J. J. Rousseaua,

zachytáva myšlienky, filozofiu,

zdôvodnenie konania hlavného

protagonistu. Použitie priameho

rozprávača a isté autobiografické

črty objavujúce sa v publikácii Spoveď

z pozostalosti (život z dedičstva,

cestovanie, zlé skúsenosti so

ženami) nás nepriamo privádzajú až

k osobe samého autora.

Emantsov román sa odohráva prevažne

v Holandsku koncom 19. storočia,

je rámcovaný smrťou Termeerovej

manželky Anny. Po oznámení vraždy vlastnej manželky

čitateľovi, sa Termeer sústredí na vyrozprávanie

svojho príbehu a predošlých okolností, ktoré túto situáciu

vyvolali. Román je celistvý, rozprávanie prechádza

plynulo z jednej Termeerovej životnej epizódy do ďalšej.

Autor sa zameriava najmä na duševný, citový svet postáv,

vzhľadom na túto skutočnosť sa dej odvíja pozvoľna, nenáhlivo,

pričom v závere naberá rýchlejší spád.

Svoje rozprávanie začína Termeer svojím detstvom, už

v tomto čase si uvedomuje určité odlišnosti od ostatných,

pocity nedokonalosti a nehodnosti,

ktoré sa pokúša zakryť klamstvom

a pretvárkou. Po smrti rodičov získava

značný majetok, cestuje, neskôr sa

ožení s Annou Bloemendoelovou,

dcérou svojho bývalého poručníka.

Prostredníctvom tohto manželského

zväzku bez lásky sa túži dostať do

vyššej spoločnosti, stať sa rovnocenným

partnerom ľudí pohybujúcich sa

v uvedenom prostredí.

Značne nespoločenský Termeer

predstavuje rozporuplnú osobnosť,

túži po láske a uznaní, a predsa sám

nie je schopný tohto citu. Manželka

Anna zosobňuje jeho jediné puto so

spoločnosťou, ktoré Willem v návale

nenávisti a potreby uspokojiť svoje

vášne paradoxne pretrhne. Následne

pocíti potrebu vyznať sa zo

svojho činu, avšak vzhľadom na svoju

antisociálnosť sa rozhodne zveriť

svoj príbeh papierovým stránkam.

Próza je ponorom do vnútra hlavného

hrdinu, istým spôsobom tak

vytvára psychologickú analýzu tejto zvláštnej postavy.

Román Spoveď z pozostalosti, preložený do niekoľkých

jazykov, sa v súčasnosti radí k významným európskym

klasickým literárnym dielam, svojich čitateľov si isto

nájde nielen medzi priaznivcami naturalizmu.

Martina Grmanová