Modrý Peter 2014
Juraj Briškár vydal od roku 1994 štyri knihy aforizmov, jednu knihu literárnovedných esejí a predmetnú knihu Sprievodca nezrozumiteľnosťou, pri ktorej by sme mohli uvažovať o esejach, o poviedkach či o románe. Miroslav Brück sa vyjadril, že „Briškárovou doménou je esej, literárna veda a aforizmy“. Sprievodca nezrozumiteľnosťou je však jedným celkom s desiatkami samostatných častí a personálny rozprávač v ich-forme tieto časti spája. Texty sú bez deja, niektoré majú naozaj esejistický charakter, no napriek absencii deja obsahujú silné napätie.
Autor začína knihu slovami: „Spočiatku máločo nasvedčuje tomu, že sa odohráva niečo dôležité.“ Dôležité je v jeho textoch videnie a pozorovanie, lebo sa zakladajú na opisoch (statických i dynamických), na charakteristikách – nie ľudí, ale vecí, predmetov. Videnie má ráz výtvarný (Briškár je autorom fotografie na obálke i dizajnu knihy) a filmový (je to pohyb oka kamery pri detailoch). Ide aj o precízne zachytenie zvukov: pouličného ruchu, cengania porcelánu či lyžičiek, pohybu stromov i melódie vlastných slov... Ten, kto pozoruje, hodnotí, pohybuje sa; to je rozprávač – jediná postava knihy, ktorá akoby hovorila: Čitateľ, všímaj si, čo všetko okolo teba je! Briškára viac zaujímajú veci než ľudia, jeho jediná postava vynikajúco pozoruje terén, prostredie a jeho účinok na ňu. Pritom možno zaregistrovať silné existenciálne motívy a impresionistické stvárnenie samozrejmostí, ktoré ona vidí svojsky, zvláštne, objavne. V knihe je prítomná ustavičná konfrontácia živého a neživého, ľudí a predmetov, ľudí a prírody. Nájdeme tu množstvo domnienok, hypotéz (obdivuhodné sú autorove znalosti z najrôznejších oblastí poznania), a toto spravidla vyúsťuje do často ohromujúcich asociácií. Protagonista akoby mal strach z každého potenciálneho nebezpečenstva. S tým sa viaže zvláštny, niekedy kritický či až opovržlivý, inokedy jemne ostrý pohľad na veci, ktoré človeka obklopujú a ktoré sú často zbytočné. Briškárova kritika mieri na to, čo človeka ubíja, čo mu bráni v slobodnom myslení a pohybe; je to utláčajúci stereotyp, nad ktorým sa jedinec málo zamýšľa. V takom zmysle ide o texty filozofické, a teda smerujúce k esejam, so stovkami sentencií, ktoré podnecujú príjemcu k úvahám. Jednoducho – Briškárov text je mimoriadne bohatý a obdivuhodný sémantikou, nápadmi, ale najmä nevšedným videním sveta a jeho súčastí. V textoch sa autor prejavil aj ako aforista, ktorému však nejde o hru so slovami, ale o vypovedanie dôležitých právd o svete a o človeku v ňom. A hoci Briškár má úžasnú schopnosť básnickej skratky v afo rizmoch, tu si treba zvyknúť na dlhé, zložené súvetia.
Je dobré, že sa táto kniha dostala do finálovej desiatky ceny Anasoft litera, lebo je osobitá, zaujímavá a netradičná.