Srdce má vlastnú hlavu – Adriana Krištofíková

Čítal som všetky tri predošlé knihy Adriany Krištofíkovej a ani pri jednej som nemal problém dostať sa až na koniec. Lebo, povedzme si pravdu, pri niektorých „románoch o láske“ si stačí prečítať prvých cca 50 strán a záver – a o nič podstatné neprídete. Krištofíková však do svojich príbehov vkladá vždy čosi navyše – rodinnú drámu, spoločenskú problematiku, nevtieravý kriminálny motív… Inak to nie je ani v jej novinke Srdce má vlastnú hlavu (Motýľ 2015). Autorka v postave Lívie využila vlastné skúsenosti so životom v zahraničí. Vďaka nej sa dostaneme najmä do Anglicka a Lotyšska, ale aj do Francúzska, Mexika či Afriky.

Lívia sa po nevydarenom manželstve rozhodne vziať život do vlastných, ešte stále mladých rúk a z malej dediny odchádza do Anglicka. Má v úmysle absolvovať školu, aby mohla pôsobiť ako učiteľka, no dovtedy si zarába ako opatrovateľka. Našťastie natrafí na rodinu, ktorá ju podporuje, a zoznámi sa aj s jej priateľmi. Gavinovi sa okamžite zapáči, a hoci nadviažu romantickejší vzťah, Líviu to stále ťahá k šarmantnému Andymu. Vládne medzi nimi nespútaná príťažlivosť, ale Andy sa správa neraz uzavreto a jeho reakcie Líviu vyvádzajú z miery. Pravdu sa dozvie až po dlhých rokoch, no rozhodnúť sa musí oveľa skôr. Ďalšia dejová línia sa venuje Nine, ukrajinskej emigrantke, túžiacej po lepšom, slobodnejšom živote. Napriek nepriaznivým začiatkom sa nevzdáva a pomaly sa posúva ďalej, obrazne aj doslovne. Spoznáva nového muža, mení pracovné miesto… No je to skutočne to, prečo odišla z rodnej dediny?

Adriana Krištofíková je sčítaná, scestovaná osoba, čo z jej textu jasne cítiť. Pri opise Anglicka a hlavne lotyšskej Rigy máte pocit, akoby ste stáli vedľa jej postáv a nasávali tamojšiu atmosféru. Román Srdce má vlastnú hlavu spracúva viacero zaujímavých námetov a je o niekoľko krokov popredu oproti iným v tomto žánri.