Vyhľadávanie
Pamäť je ošemetná záležitosť a zabúdanie ľudská prirodzenosť. O to je potešiteľnejšie, že pribúda kníh, ktoré nám pripomínajú slovenské osobnosti. Jednou z nich je Stano Radič – majster nenápadnej pointy (2015). Knihu v roku jeho nedožitej šesťdesiatky a desiateho výročia jeho predčasného úmrtia prinieslo na náš knižný trh vydavateľstvo Ikar a autorom je Radičov dlhoročný priateľ a spolupracovník, humorista Rasťo Piško (1962), autor próz Hačava, Bohémska kolonáda a Koniec kankánu.
Piško sa hneď v úvode otvorene priznáva, že s biografiami nemá skúsenosti a nechce písať klasický životopis, ale ani skĺznuť do polohy rozprávania veselých historiek. Život Stana Radiča totiž vníma aj ako príbeh slovenského humoru a satiry, v ktorom sa s neúprosnou pravidelnosťou striedali vzlety a pády. To všetko sa usiloval vtesnať do 45 kapitoliek a viac ako dvesto strán textu. Kombinuje mapovanie Radičovej životnej cesty so spomienkami jeho najbližších, najmä manželky Ivety a dcéry Evy, priateľov, ale aj s časťami rozhovorov v médiách a jeho glosami či s úryvkami z jeho tvorby a recenziami.
Dokonca som objavila jednu vlastnú (iba s uvedením mena časopisu, pre ktorý bola určená) na jeho prvé divadelné uvedenie kabaretnej hry Zmena predstavenia s podtitulom Komická tragédia pre všetkých, ktorí prežili z roku 1993. Neskôr o hre hovoril Radič ako o „inventúre duše“ a tu niekde je možno aj kľúč k jeho tvorbe. Stano Radič sa stal známy najmä prostredníctvom populárneho rozhlasového zábavníka Apropo a televíznych kabaretov Apropo TV a Telecvoking, kde spolu s ním účinkovali aj humoristi Rasťo Piško, Miro Noga, Štefan Skrúcaný a Jaro Filip.
Stano Radič (1955 – 2005), pôvodným povolaním sociológ, predstavoval rozsahom a rôznorodosťou svojich aktivít až renesančnú bytosť. Bol humorista, glosátor, dramaturg, scenárista, organizátor, ale aj svojský herec či moderátor a zaujímavý človek s pevnými zásadami a cholerickou náturou. Piškovi sa podarilo kultivovane zachytiť či vymenovať aspoň čiastočne to, čo Radič vytvoril, o čo sa snažil, priblížiť ho po profesionálnej i ľudskej stránke. Text sprevádzajú fotografie z jeho detstva, školských čias či predstavení (Ctibor Bachratý, Vladimír Ďurčanský). Bibliografické údaje, žiaľ, nehľadajte. Dôležitejší je však podtext a tušenie súvislostí.
