Vyhľadávanie
Irónia ako možná odpoveď
Ján Štrasser: Staré železo, Bratislava, Marenčin PT 2007
Tvorivý rozptyl Jána Štrassera je široký a rozmanitý. Popri piesňových textoch, publicistike a prekladoch nikdy nerezignoval ani na poéziu. Ba práve naopak, systematicky sa k nej vracia ako k osvedčenej hodnotovej základni. Potvrdzuje to aj prítomnou básnickou zbierkou, ktorá oslovuje svojou prirodzenou naliehavosťou a aktuálnosťou.
Štrasserova poézia sa dotýka skôr pevného, aj keď zradného povrchu zeme ako jej nebeských odleskov. Naplno si uvedomuje, že „už hviezda nepadá do nočnej aleje“. Aj po všetkých životných skúsenostiach sa odmieta brať vážne, jeho silnou devízou je znepokojujúca sebairónia, irónia, na mnohých miestach ústiaca až do čierneho humoru. Jeho poézia to však unesie, lebo vychádza z pozícií civilnej ľahkosti a samozrejmosti. Paralelne s ironickou líniou si vychutnáva žonglérsku hru so slovom, so všetkými jej odtieňmi a zvukovými nuansami. Z tohto aspektu jeho texty dostávajú hlboký rozmer sebareflexie a vnímavosti. Štrasser má ďaleko od lyrickej naivity a ľahkovážneho predstierania dokonalého stavu sveta a ľudského spolunažívania. Potom logicky nepodlieha ilúziám, sentimentalite a už vôbec nie sebaľútosti. Cez ostré videnie súčasnosti akoby len mimochodom glosoval jej nahromadenú kontroverznosť. V nej sa dajú vypozorovať isté dobové momenty - odcudzenie, rýchlosť životného štýlu, absurdnosť technického napredovania. Štrasser hojne využíva hodnotový kontrast založený na jednej strane nie práve ideálnou situáciou a na druhej strane zľahčujúcu iróniou. Jej dopadajúce ihličky dávajú jeho výpovedi punc príťažlivosti aj prípadného stotožnenia s ňou. Potom aj z neutrálneho rozpoloženia účinne vyťaží zrniečko súcitného úsmevu, napríklad v Milosrdnom haiku: „Zažmúr oči. Tak / vidíš - máš so mnou / iba samé mladosti“. Najmä v haiku je autor mimoriadne obratný a precízny, každé slovo je citlivo zvážené a vložené do jeho priehľadnej štruktúry. Aj preto je mu cudzia špekulatívnosť a popisnosť, k svojej téme sa snaží pristupovať vždy priamočiaro, čo vyvoláva okamžitý účinok. Ako v Októbrovom haiku: „Je tu zimný čas, / značí to o hodinu / dlhšie bez teba.“
Štrasserova zbierka sa vyznačuje aktuálnosťou nielen v zmysle prechodných a prchajúcich udalostí, ale najmä v zmysle každodennej túžby po láske a harmónii. Hmatateľné reálie vystupujúce zo šera dní a rokov prerážajú na povrch básne vo svojej surovej podobe, ale neprispôsobujú sa za každú cenu jej estetickej požiadavke. Vo väčšine svojich básní dokáže Štrasser vyvážene vymodelovať presnú a autentickú atmosféru bez vzletných lyrických ornamentov. Na relatívne malej ploche vie navodiť presvedčivú a obnažujúcu momentku s otvorenou takmer až mrazivou pointou ako v básni S Francúzkou v anglickom parku.
Básnická zbierka Jána Štrassera rozhodne nepatrí do starého železa, skôr každý jeho „kúsok“ treba sústredene vnímať ako možnú odpoveď na rozvírený pohyb v našom spoločenskom priestore.
Miroslav Brück
