Recenzia
09.12.2011

Šťastie chodí zriedka samo - Eckart von Hirschhausen

Bratislava, Noxi 2011
Preklad Erika Ridziová

„Je jednoduché byť šťastným. Ťažké je len byť jednoduchý.“ Týmito slovami končí lekár, moderátor a komik svoju knižku. Čitateľovi nezostáva nič iné, ako súhlasiť, lebo mu predostrel hravú skladačku vedecky podložených informácií, postrehov, príbehov, fotografií a vtipov, v ktorých sa spoznal. Pri čítaní sa občas možno začudujete, zazdá sa vám, že to či ono je od veci a miešajú sa hrušky s jablkami, ako napríklad keď autor kladie vedľa seba maratón a pôrod, ale nakoniec je všetko perfektne vypointované.

Takže, ako sa stať šťastným podľa tejto knihy? Predovšetkým nehnať sa za šťastím. „Ako si ťa šťastie môže nájsť, keď neustále bežíš za ním?“ Šťastie má veľa podôb, je nemerateľné, je to výsostne individuálne prežívanie, aj keď v tom má prsty biochémia. Šťastie nikdy nie je rovnaké, každý sa musí usilovať o svoje vlastné. Autor hovorí o šťastí ako manažmente očakávania a ukazuje predovšetkým cesty, ako nebyť nešťastný. Pobavila ma časť o poverčivosti uvedená paradoxom: „Nie som poverčivý. Prináša to nešťastie.“ Kominár nám dnes sotva prinesie šťastie, pravdepodobnosť stretnúť ho je takmer nulová, a nájsť podkovu na ulici je prakticky vylúčené. Nič nám však nebráni zavesiť si podkovu pre šťastie na dvere. Ako to urobil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Nils Bohr so slovami: „Počul som, že to účinkuje, aj keď tomu človek neverí.“

Šťastie aj nešťastie prichádzajú a odchádzajú. Ani jedno nie je trvalé. Avšak malé šťastie si môžeme navodiť sami, či už dobrým jedlom, stretnutím s priateľmi či návštevou krásneho miesta.

Eckart von Hirschhausen je vedecky podkutý zabávač, v texte priamo oslovuje čitateľa, kladie mu otázky a necháva na ňom, či sa do hry zapojí, či s ním súhlasí, alebo nie. A v tomto sa knižka líši od množstva iných. Neprináša nijaký zaručený recept, je to ponuka nazerať na svet a seba inak. Začať môže každý vystrihnutím kompasu šťastia z úvodnej kapitoly.