Recenzia
Jana Túry Kopčová
28.01.2015

Šťastie prišlo v sobotu - Silvia Bystričanová

Vydavateľstvo Slovart 2014

Knihu vnímam ako príležitosť motivovať čitateľov k  tomu, aby sa nevzdávali svojich snov, aj napriek všetkému a všetkým,“ vyjadrila sa Silvia Bystričanová na margo svojej knihy Šťastie prišlo v  sobotu, ktorá je, ako sama uvádza, voľným pokračovaním jej úspešného debutu Každý deň má niekto narodeniny.

Čitateľ sa v nej opäť stretáva s majiteľkou kaviarne – Ninou, ktorá sa zdravotne zotavuje na klinike alternatívnej medicíny na Srí Lanke. Pobyt však nemá vyriešiť len jej zdravotné problémy, ale zároveň jej poskytne priestor na utriedenie si vlastných myšlienok a  pocitov. Stretáva tu slávnu hudobnú hviezdu, ktorá sa ju snaží zviesť. Podľahne alebo bude verná partnerovi Ronymu?

Obe Bystričanovej knihy sa vyznačujú pre ňu príznačnou štylistikou. Text pôsobí na čitateľa prívetivo až láskyplne. Postava Niny je sympatická vo všetkých oblastiach – či už ide o jej podnikateľské aktivity, vzťah k  priateľovi Ronymu, priateľom a zamestnancom kaviarne až po zvláštne puto, ktoré ju viaže k ufrfl anému starému pánovi Guttmanovi. Keď spisovateľ napíše pokračovanie svojej úspešnej knihy, musí očakávať ich vzájomné porovnávania. Autorkin debut bol čitateľmi prijatý s  nadšením. Priniesol totiž do súčasnej slovenskej literatúry príjemnú zmenu. Trend depresívnych, či dokonca tragických ľudských príbehov nahradila autorka sviežim príbehom o obyčajnej a veľmi pozitívne naladenej mladej žene. Aj ostatné postavy knihy boli výlučne kladné. Miernu odchýlku od vzorca predstavoval mizantrop – starý pán Guttman, ktorý sa však tiež po každej prečítanej strane mení na Nininho podporovateľa a priateľa. Dej autorkinho debutu plynul síce rýchlo, no na druhej strane držal čitateľa v  napätí, či sa hlavná hrdinka rozhodne správne a  či svoj sen premení na realitu. A  práve toto v  knihe Šťastie prišlo v  sobotu chýba. Napätie, vzrušenie, prekvapenie... Dej plynie jednotvárne, postavy sú oslobodené od dilemy, či konajú správne, alebo naopak. Absentuje tu i  vyslovene negatívna postava, ktorá by v  príbehu aspoň trošku zamiešala karty. Ani tvrdenie, že ide o voľné pokračovanie prvej knihy, nie je stopercentné. Čitateľ, ktorý siahne až po „pokračovaní“ Bystričanovej debutu, bude ťažšie vnímať súvislosti životných príbehov postáv. Bystričanovej druhá kniha nesklame, ale ani neprekvapí. Napriek tomu cítiť, že autorka má vycibrený literárny vkus a píše naozaj dobre. Preto treba dúfať, že ďalšou knihou opäť nadchne, ako to urobila svojím debutom.