Vyhľadávanie
Arqueles Vela: Slečna Atakďalej
Preklad: Lucia Duero
Fintice: OZ Face, 2019
Málokedy sa v slovenskom preklade dostane čitateľom do rúk knižka z avantgardnej literárnej scény. Na túto literatúru u nás síce nie je dostatočne veľký trh, ale zvedavosť po nekonvenčnom, neopozeranom videní sveta môže meniť naše zaužívané zvyky a stereotypy. A to aj pri čítaní. Ak sa dostávame k prekladom diel, ktoré dokážu vzbudiť pozornosť svojím obsahom, formou, lingvistikou, tak aj náš jazyk bude bohatší a priblíži sa k svetovej literatúre.
To nehovoríme o najnovších dielach, ale o prekladoch dnes už klasických diel literárnej avantgardy. Aj takmer sto rokov od vzniku manifestu stridentizmu dokáže jeho vyhlásenie zaujať, šokovať a provokovať. Tzv. zlaté obdobie tohto literárneho smeru sa datuje do rokov 1921 až 1927. Potom, ako to už býva, nastalo vychladnutie záujmu čitateľov i vydavateľov a kritika ho odmietla so slovami „veľa hluku a málo orechov“. Len pre zhrnutie, ktoré sa nachádza aj v úvode tejto knižky, treba povedať, že Aktuálny Manifest č. 1 – Avantgardný list – Stridentistická tabletka – viedol k vzniku stridentizmu, najbezohľadnejšej umeleckej avantgardy v Mexiku. Deklaroval túžbu odtrhnúť individualitu od inštitucionalizovanej spoločnosti a popritom bol namierený voči literatúre moderny – parnasizmu a realizmu, spájal interdisciplinárne formy umenia, prikláňal sa k technologickému pokroku, resp. budoval kult rýchlych transformácií modernej civilizácie a hľadal konsenzus medzi nacionalizmom a kozmopolizmom pri spájaní vysokej a ľudovej kultúry.
Túto výzvu rodiaceho sa hnutia ako prvý prijal guatemalský spisovateľ a novinár Arqueles Vela, ktorý sa usadil v Mexico City. V dvadsaťmiliónovej metropole pôsobil ako šéfredaktor týždenníka El Universal Ilustrado, kde publikoval aj novelu Slečna Atakďalej, ktorá sa stala najprelomovejším dielom hispánsko-americkej avantgardnej prózy. V banálnom príbehu, v ktorom On stretáva Ju, motív náhodného milostného vzplanutia rozvíja neobyčajná zápletka s množstvom vybočení a nečakaným koncom. Vela sa pri písaní nechcel stať vazalom toho, kam ho tlačí príbeh, preto ho odtlačí rovno na vedľajšiu koľaj a rozohráva mini miniepizódy s existenciálnymi úvahami hlavných protagonistov („Som jedinec, ktorý sa neustále renovuje. Jedinec, ktorého nikdy neustáliš. Jedinec, ktorého dennodenne oklameš mnou samým vďaka premenlivosti, v ktorej žijem“), spoločenskú konverzáciu dvoch odlišných pováh („Život treba utratiť, premrhať – hovorilo sa – a tak oklamať smrť. Spreneveriť jej úmysly. Nech nás nájde vysilených, mŕtvych, bezcenných, zbytočných. Nech si z nás neodnesie viac než zvyšky, len to, čo sa už nedá použiť – to nepoužiteľné, nevratné“), ako aj vnútorný monológ plný pochybností, či náhodná známa je tá pravá („Osud, obvyklý sudca pokusov, si bez pochýb zaumienil, že ma nechá tu, presne tu. S ňou... Mali sme sa navždy vídavať.“).
Latinskoamerický autor v životnom stereotype a v bežných aktivitách ako večeranie v reštaurácii či cesta domov taxíkom nachádza vzrušujúce prostredie a navodzuje v nich hmlistú atmosféru, v ktorej čitateľ nevie, čo je snové, čo dopredu osudom rozohraná hra alebo autorov náhodný ťah s (ne)domyslenými dôsledkami. S tým súvisí netradičné používanie jazyka, s ktorým sa natrápila prekladateľka Lucia Duero. Tú zaujal lingvistický labyrint komplexných metafor a neexistujúcich slov vytváraných kombináciou dvoch alebo viacerých slov, ktorým rozumel len autor a jeho blízki spolupracovníci a nemožno ich dohľadať v žiadnom slovníku. Podľa jej vyjadrení bolo najnáročnejšie preniesť do prekladu ťažko predstaviteľné obrazy v slovenskom opise. V tomto zmysle patrí slovenskej spisovateľke a prekladateľke žijúcej už niekoľko rokov v Mexiku City hlboké uznanie a priznanie výrazného spoluautorstva v slovenskom preklade. Rovnako treba vyzdvihnúť úpravu rukopisu vytvárajúcu pomyselnú grafickú partitúru slov. Slovenský čitateľ síce zostane ochudobnený o pôvodnú šťavnatosť originálu, no prečítaním tohto diela v ňom zostane minimálne zmyslová chuť predvoja ďalších a ďalších literárnych smerov, s ktorými by mal slovenský literárny život držať krok aspoň v podobe nových a nových prekladov.
