Vyhľadávanie
Stepný vlk / Hermann Hesse /
Preklad Magda Takáčová / Petrus 2016
Steppenwolf sa mi prvýkrát dostal do rúk v roku 1993, počas môjho štúdia
v Pekingu. Dielo ani autora som dovtedy nepoznala. V mori čínskeho
jazyka a cudzej kultúry, navyše bez internetu a mobilu, znamenala kniha
po slovensky, prípadne česky, vzácnosť nadovšetko. A tak som si ako dvad-
saťtriročná na internáte po nociach vychutnávala Hesseho. Úvahy o Step-
nom vlkovi sa stali súčasťou mojich denníkov z tých čias. Do brokátového
zošita som si vypisovala dlhé citáty o duši umelca: „...je v nich čosi božské
i diabolské... zažívajú v zriedkavých šťastných okamihoch čosi také silné
a nevýslovne krásne, kvapky kratučkého šťastia chvíľami vystrekujú tak
vysoko a oslňujúco ponad more utrpenia, že žiara týchto zábleskov padá
aj na iných...“. Zaujal ma aj presný protipól: popis duše malomeštiaka,
ktorý si potichučky nažíva v „miernom a zdravom pásme... na úkor životnej
a citovej intenzity, ktorú dáva naplno prežitý, extrémne zameraný život“.
Na druhej strane „nesúrodá“ štruktúra knihy ma trochu rušila. Pásmo
rozprávača plynie v troch rôznych perspektívach. Netušila som, že autor
de facto s veľkým náskokom (1927) predznamenal postupy postmodernej
literatúry. Pokiaľ ide o šialené magické divadlo na spôsob jungovského zo-
stupu do vlastného nevedomia – tomu som vôbec nerozumela. Zato Traktát
o Stepnom vlkovi som si celý prefotila a farebne zvýraznila kľúčové pasáže
s vlastnými komentármi na okraji. Tá osobitá časť knihy s podtitulom Pre
bláznov, bola pre mňa srdcom celej knihy. A ostala ním dodnes. Hermann
Hesse alias Harry Haller, nespútaný, nekonvenčný, bohémsky čudák – mož-
no jemný egoista a mizantrop – ale na míle vzdialený od prospechárskeho
špekulantstva, falše a malichernosti. „Nikdy sa nezapredal za peniaze
a blahobyt, ani ženám, ani mocným tohto sveta, stokrát odvrhol a odmie-
tol, čo všetci pokladali za výhodu a šťastie...“ Traktát o Stepnom vlkovi bol
zjavením v mojom živote. A nech to vyznieva akokoľvek pateticky, intenzita
toho zjavenia nevybledla. Nemohla, lebo nikdy predtým, ani potom som asi
nečítala hlbšie a vernejšie zachytenú dušu umelca. Jej esenciu. Bravúrne
opísané rozporuplné procesy, pohnútky, muky, ale tiež extáza.
Hesse aj Jung diagnostikovali neurózu doby
Hesseho knihy sa vždy čítali, interpretovali, a tak to ostane, pokým ľudia
budú rozmýšľať pod povrchom. Stepný vlk je vzácnym pokrmom pre dych-
tivých výskumníkov duše. Vplyv C. G. Junga a jeho prác na Hesseho dielo je
neodškriepiteľný. Veľa sa napísalo o tom, že Stepný vlk je bezprostrednou
reakciou na Jungove postuláty o kolektívnom nevedomí, o rozšírenom
vedomí v prospech intuitívnej či erotickej zložky (v kontraste k príliš in-
telektuálnemu „mužskému“ aspektu). Aby chorý Hesse-Haller mohol byť
uzdravený – celostný, v postave zmyselnej, svetáckej a zároveň nesmierne
inteligentnej Hermíny je konfrontovaný s vlastnou animou. V mojom si-
nologickom archíve som však našla aj menej známy aspekt diela, v člán-
ku Hesse’s Steppenwolf, Chinese mysticism and C. G. Jung sa čínsky autor
dopracoval k záveru, že „Hesse aj Jung rovnako diagnostikovali neurózu
svojej doby, a hoci odlišným spôsobom, obaja navrhovali rovnaký liek:
spojiť od seba oddelené dimenzie duše, a tak dosiahnuť Tao“ – hoci Hesse
v texte neraz používa slovo Boh... Či je konečným cieľom kresťanský Boh
alebo Tao, isté je, že kniha „zobrazuje chorobu a krízu, ibaže nie takú, čo
vedie k smrti; nezobrazuje zánik, ale opak: vyliečenie“. Takto sa vyjadril
samotný autor vo svojom doslove z roku 1942. A zároveň, rozčarovaný
z častého nepochopenia svojho diela, nabáda čitateľov, aby si všimli, ako
sa nad životom konkrétneho Hallera klenie „druhý, vyšší, nepominuteľný
svet... radostný, nadosobný a nadčasový svet viery“.
Patrí do top 10
Stepnému vlkovi z môjho pohľadu pristane elegantná, luxusná väzba
rovnako ako lacná paperbacková verzia. Vydavateľstvo Petrus v duchu
svojej zabehnutej koncepcie siahlo po prvej možnosti. A tak s novým vizu-
álom vychádza skvelý preklad Magdy Takáčovej (básne: Marián Hatala)
po štvrtýkrát (naposledy 2009). Nové vydanie ponúka niekoľko bonusov:
Hesseho akvarel Maškarný ples – evokujúci záverečné bláznivé panoptikum,
ďalej Hesseho stratený predslov (1925), citovaný doslov a tiež esej Volkera
Michelsa Ako sa päťdesiatnik Hermann Hesse dychtiaci po živote prevtelil do
Stepného vlka. Práve tento dlhoročný, špecializovaný vydavateľ Hesseho
diel v Nemecku je aj dôkladne oboznámený s autorovou pozostalosťou.
Neviem, či existuje slovo „hesseológ“. Ale ak áno, Michels ním rozhodne
je. Osvetľuje mnohé detaily zo zákulisia knihy. Dočítame sa napríklad,
ako Hesse vyhľadával hodiny tanca a doháňal všetko, „o čo ho ukrátila
pietisticky prudérna výchova v rodičovskom dome...“. Vraj sa dychtivo
vrhal „do karnevalu zmyslených výstrelkov a výstredného povrchného
života“. Zaradiť esej nemeckého znalca namiesto doslovu bolo preziera-
vým ťahom skúseného vydavateľa. Rovnako ako vydať toto klasické dielo,
dávno vypredané, po sedemnástich rokoch opäť. Ak by som robila zoznam
svojich top 10 kníh svetovej beletrie – moje súkromné „biblie“ – Stepný vlk
by tam nesmel chýbať.
P. S. Hermann Hesse (1877 – 1962) napísal svojho Stepného vlka dvadsať
rokov pred tým, ako mu udelili Nobelovu cenu (1946). Kniha bola preložená
do viac ako štyridsiatich jazykov. Prvý slovenský preklad Františka Oktavca
(básne: Július Lenko) vyšiel v roku 1966. Najmohutnejšiu vlnu záujmu, ktorá
trvá dodnes, priniesla Beat generation v USA v roku 1963. A nech akokoľvek
rozmýšľam, vraciam sa stále k tomu istému: Stepného vlka možno nemilovať,
ale nemožno ho nepoznať.
