Recenzia
Henrieta Stankovičová
13.09.2004

Stimul

 

Zahmlená tvár Marilyn

Aron Maxell: Stimul

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2003

  Za pseudonymom Aron Maxell sa skrýva slovenský spisovateľ. Jeho najnovší román Stimul by však mohol čitateľa naďalej udržať v omyle, že ide o zahraničného autora. Nielen preto, že dej je situovaný do Spojených štátov amerických, ale aj kvôli celému obsahu a štýlu, ktorý silne pripomína poklesnutú americkú literatúru.

  Hlavnou postavou románu je ošetrovateľka Jessica Robsonová – členka akéhosi tajného Spoločenstva. Spočiatku stojí v jeho hierarchii najnižšie, no postupne sa jej naskytá šanca postúpiť. Spoločenstvo riadi pár šialených vedcov, lekárov a finančníkov a vyžadujú absolútnu poslušnosť, v inom prípade hrozí smrť. Hlavnou činnosťou Spoločenstva je vytváranie vraždiacich „monštier“ z mentálne postihnutých ľudí stimuláciou ich mozgu (odtiaľ pravdepodobne pochádza aj názov). Cvičným cieľom sa stáva veľvyslanec Francúzskej republiky, no tým skutočným cieľom sa má stať prezident USA. Áno, až k takejto vízii dospel Aron Maxell, aj keď motiváciu čitateľom neodhalil.

  Medzi uskutočneným a pripravovaným atentátom prebieha vyšetrovanie hneď v dvoch líniách. Tú prvú tvoria agenti FBI a francúzska komisárka Jarresová. Druhú predstavuje Jessica Robsonová, Spoločnosťou internovaná v Centre, ktoré je akýmsi luxusnejším väzením. Práve ona sa stala stimulom pri „príprave“ ďalšej živej bomby – mentálne postihnutého Barryho Owena. A to stimulom sexuálnym, čo v tomto prípade korešponduje s prvkami erotickej literatúry, miestami až  pornografie. Obe strany prídu na to, kto je cieľom druhého atentátu, aj keď vinníci napokon zostanú nepotrestaní (aspoň niektorí).

  Román je síce dejovo dostatočne nasýtený (niekedy až presýtený), chýba mu umeleckosť a až priveľmi zaváňa komerčnosťou. Aronovi Maxellovi sa nepodarilo vytvoriť živé literárne typy, ale len figúrky, ktoré postrkuje po šachovnici textu smerom k umeleckému zviditeľneniu. Prečo si autor vybral práve takýto motív a jeho riešenie? Prečo si vybral zahraničné prostredie? Čo chcel autor povedať epilógom, v ktorom sa môže stať cieľom ktokoľvek, aj vy? Táto divoká knižná komercia určite spestrí chvíľu unavenému a smutnému čitateľovi, pre niekoho môže vyzerať rozmazane a neurčito ako tvár Marilyn Monroe na jeho obálke.

Henrieta Stankovičová