Vyhľadávanie
Nové vydanie románu Stoner (Artforum 2015, preklad Lucia
Žitňanská) amerického spisovateľa a literárneho teoretika
Johna Edwarda Williamsa (1922 – 1994) možno vnímať ako ná-
vrat k dobovému bestselleru (po prvý raz vyšiel v r. 1965). Autor
sa na Missourskej univerzite venoval výskumu a vyučovaniu
anglickej literatúry, za zmienku stojí, že je zostavovateľom an-
tológie anglickej renesančnej poézie a autorom úvodnej štúdie
k nej. Neprekvapuje preto, že poézia a literatúra vôbec a vrúcny,
profesionálnu vecnosť presahujúci (autorov i protagonistov)
vzťah k nej, nachádza miesto aj v románe Stoner.
V knihe azda najviac rezonujú prvky z autorovej vlastnej
biografie, predovšetkým je to skúsenosť, získaná pôsobením
na akademickej pôde, dôverná znalosť univerzitného prostre-
dia, také stránky života v ňom, ktoré zvyčajne nepreniknú za
múry oddeľujúce vedecké centrá od okolitého sveta. Hlavný
protagonista Stoner je syn drobných farmárov (ďalšie spojivo
s autorom, ktorého starí rodičia boli takisto farmári), nadaného
chlapca rodičia dávajú na podnet miestneho radcu študovať, a to
poľnohospodárske vedy. Mladý William si plní povinnosti na
univerzite s dôkladnosťou, s akou predtým od raného detstva
pracoval na farme, čoskoro však zažije niečo, čo celkom zmení
jeho chápanie života, zmyslu individuálneho bytia. Zážitok je
v podstate banálny, otázka profesora literatúry (ako formálne
povinného predmetu pre všetkých študentov), ktorú nevedel
zodpovedať, ho núti hlbšie sa zamyslieť nielen nad prečítaným
textom, ale aj nad sebou, nad svojou identitou, nad ďalšími plán-
mi do budúcnosti.
Jednoduchý, s pôdou zrastený mladík začína vďaka čítaniu spoznávať predtým
netušené dimenzie ľudskej existencie a rozhodne sa prestúpiť na štúdium literatúry,
ktorá sa stane dôležitou náplňou jeho ďalšieho života… A ten mu postupne prináša
nové skúsenosti, lásku i rozčarovanie z nej, zložitosti rodinného spolužitia, Stoner
zakúša silu priateľstva, ale i zákernosti na univerzitnej pôde, prežíva novú lásku i jej
dramatické ukončenie. Čo však hrdinovi ostáva, je jeho práca univerzitného učiteľa
literatúry, očarenie, ktoré v nej stále nachádza a ktoré mu dáva silu na prekonanie
všetkých prekážok v súkromí i v profesii. Román možno čítať ako výpoveď o kompliko-
vaných súvislostiach a vzťahoch v ľudských príbehoch, o reťazení príčin a dôsledkov,
ktoré neraz možno rozpoznať a pochopiť až dodatočne. Je to román o stopách, ktoré
v nás zanecháva naše prostredie, ktoré v nás vyrývajú zdedené gény, ale aj iní ľudia,
o stopách, ktoré zase zanechávame v iných my; o náhodách, ktorých význam neraz
ostáva pre daného človeka dlhší čas nepovšimnutý, takmer neviditeľný; román aj
o tom, ako sa utvára naša identita, ako sa pod rôznymi vplyvmi premieňa, ako sa
mení naša optika a naše hodnoty…
V Stonerovom živote sa striedajú výhry a prehry, vzostupy a pády, tých prehier a pá-
dov je s pribúdajúcimi rokmi čoraz viac, protagonista ich však prijíma tak, ako prírodné
úkazy, jeho postoj k životu pripomína postoj stoika, pre ktorého je vnútorná rovnováha
najväčšou cennosťou. Sčasti je tento protagonistov postoj dedičstvom farmárskeho
rodu, dôsledkom dôkladnosti a poctivosti, akú si vyžaduje práca s pôdou, dôsledkom
generáciami získanej schopnosti trpezlivo znášať všetko, čo príroda (život) prinesie,
schopnosti odolávať sklamaniam aj planým ilúziám. Sčasti však je tento postoj zrodený
aj z tesného zväzku s literatúrou, z hlbokého pochopenia jej duchovného bohatstva,
z inšpirácie, ktorú v nej človek stonerovského typu nachádza v každej situácii, aj za
krajne nepriaznivých okolností.
Stoner nie je typický americký román, myslím, že typický nie je ani jeho protagonista,
chýba mu potrebná dávka optimizmu i „keepsmilingovskej“ veselosti, Stoner je priveľ-
mi hĺbavý na to, aby veril ľahkej, povrchnej úsmevnosti, nesie v sebe priveľa smútku,
ani nie tak ako dôsledku vlastných osobných sklamaní, prehier, jeho smútok má skôr
znaky metafyzického smútku, smútku z pochopenia spletí nevyhnutností a náhod – tak
v kozme ako v osobných príbehoch. A nesie v sebe aj priveľa bolesti, opäť to nie je len
bolesť súkromná, osobná, Stonera bolí človek, jeho existenciálne problémy, a bolí ho
aj vonkajší svet, rozpory, vojny, bieda a utrpenie, bolí ho tragickosť sveta…
Škoda, že zážitok z kvalitnej literatúry občas narúša neadekvátny preklad, viem si
predstaviť, že náročný autorov jazyk i spôsob vyjadrovania (a nemenej náročná téma)
boli neľahkým prekladateľským orieškom, ale dôsledná jazyková redakcia mohla
zabrániť opakovanému výskytu ťažkopádnych slovných konštrukcií, ani nehovoriac
o elementárnych prehreškoch proti slovenčine.
Kniha poskytuje napriek týmto chybám silný čitateľský zážitok, stručne povediac,
je to kniha, ktorú – ako znelo odporúčanie viacerých kritikov – „musíte prečítať“.
