Vyhľadávanie
Písanie haiku je dobrou školou. Ak si aj odmyslíme všetky filozofické záležitosti s tým spojené, človek si aspoň vyskúša naozaj stručné vyjadrovanie vlastných myšlienok. Táto básnická forma priťahuje veľa tvorcov poézie nielen v Japonsku, a tak neustále vznikajú nové kratučké básne haiku, mnohé písané aj tzv. západným štýlom. Ich písanie sa teda často riadi uvoľnenejšími pravidlami a prenikajú do nich tradície, zvyklosti a atmosféra krajín, v ktorých boli vytvorené.
Aj na Slovensku sa viacerí básnici a poetky snažia formou haiku zachytiť prchavé okamihy, z ktorých sa skladá večnosť. Patrí medzi nich aj Peter Hotra, zvolenský spisovateľ, básnik a výtvarník. Jeho najnovšia básnická zbierka má prostý názov Haiku. Jej dizajn je zaujímavý, úsporný, ale veľmi pevný – ako tie japonské sedemnásťslabičné básničky. Grafická úprava a prepress sú dielom Waldemara Švábenského. V tiráži tejto knihy ma zaujala „úroda“ – stonky bambusu „vyrastajúce“ z kódu EAN.
Kniha vznikla aj vďaka finančnej podpore mesta Zvolen a rukopis diela vznikol s finančnou podporou Literárneho fondu.
Na každej strane básnickej zbierky sa nachádzajú dve básne haiku (dohromady je ich 162), sú teda dávkované pomaly, postupne, ako sa na výživné „jednohubky“ patrí. Časté sú v nich prírodné motívy, ktoré dávajú obsahu knihy aj určitý systém: básne sú radené podľa ročných období – od jari do zimy. Premieta sa do nich životná múdrosť, stálosť, no i nepokoj. Sú tu prítomné témy ako starnutie, rôzne pocity (napr. svedomie), skúsenosti, vzťahy, láska, dobro, sny.
Svojou náladou však na mňa predsa len najväčšmi zapôsobili haiku s tematikou prírody: „potokom pstruhy / plávajú bleskovo tam / kde cítiš pokoj“ (s. 17); „ticho mrholí / sivo v marci pred jarou / hady ešte spia“ (s. 18); „august odchádza / živica je na prstoch / slnko nad smrekmi“ (s. 41); „namaľoval som / žltnúce lístie stromov / v ohybe rieky“ (s. 68). V knihe nechýbajú záblesky humoru a nadhľadu: „orchidea ma / v ateliéri sleduje / či stále žijem“ (s. 31); „s bratom na pive / preberáme celý svet / svetu je to fuk“ (s. 71).
Niektoré básne haiku Petra Hotru sú zakotvené v slovenskom prostredí zmienkami o sviatkoch, napr. o Všechsvätých, Pamiatke zosnulých, Štedrom večere. Autor do svojich básní vložil aj slovenské prírodné a zemepisné reálie (Hron, Zvolen či Pustý hrad), ale aj inšpirácie získané na cestách v zahraničí (napr. v Egypte, Paríži, Miláne či na Sicílii) a dokonca i zmienky o astronomických objektoch (Venuša, Mars, Perzeidy, Orion...). Jeho krátke trojveršia objímajú teda celý svet i vesmír. Nevyhli sa ani stvárneniu hrozby pandémie koronavírusu: „novodobý mor / po celej Zemi zúri / život je len snom“ (s. 35); „krkolomný rok / tvári sa akoby nič / Smrť je tu s nami“. (s. 84) Poučenú časom ma niektoré verše až zamrazili: „smutnejší dnešok / je už len minulosťou / Čo príde zajtra?“ (s. 83)
Knihu uzatvára text Krátko o haiku, v ktorom autor pútavo informuje o tejto básnickej forme.
Kniha Petra Hotru Haiku ponúka literárne miniatúry s podmanivou atmosférou. Sú ako živé bambusové stonky pri rieke Hron a vlastne vôbec nepôsobia ako niečo úplne zvláštne a cudzie. Hneď prvá z básní sa nám prihovára: „prikladanie slov / do krátkych veršov haiku / je o živote“. (s. 9) Súhlasím. Život pozostáva z nespočetných malých krokov, činov i veršov.
Peter Hotra: Haiku
Nová Baňa: ejj!-art, 2021
