Vyhľadávanie
Pod pseudonymom A. M. Dean sa ukrýva jeden z popredných svetových historikov, zaoberajúci sa najmä starovekom. Jeho debut Stratená knižnica vyšiel súčasne v šestnástich krajinách a vďaka poprednému umiestneniu vo viacerých svetových top rebríčkoch je kniha rýchlo prekladaná aj do ďalších jazykov. Sám autor priznal, že plánuje tento rok vydať nadväzujúcu knihu pod názvom Kľúč gnostikov.
Deanovi nemožno uprieť zmysel pre abstrahovanie a využitie zaujímavých historických súvislostí pri výstavbe moderného literárneho diela – konšpiračného trileru. Najmä neuralgický bod celého príbehu: otázka, či staroveká Alexandrijská knižnica bola zničená, alebo sa jej akýmsi zázrakom podarilo vďaka sieti mlčiacich knihovníkov prežiť až do súčasnosti, je vybraný veľmi vhodne a účelne. Viacero komentovaných faktov z histórie knižnice nenásilne rozširuje obzory laickej čitateľskej verejnosti. Navyše v knihe funguje prepojenie so súčasnosťou. Konfrontácia veľkolepej histórie s modernými technologickými výdobytkami dokáže rezonovať aj v tých najčudesnejších podobách. Najvypuklejšie sa to prejavuje v takmer neobmedzených technických možnostiach vrátane eventualít sofistikovaného sledovania, dešifrovania, prekonávania vzdialeností a prekážok, ktoré má spolu so značnými finančnými zdrojmi k dispozícii skupina ľudí túžiaca po celosvetovej moci. Emily Wessová, osôbka skôr pedagogicky a vedecky zameraná, drží krok s chladnokrvnými zabijakmi na troch rôznych kontinentoch v prostrediach, v ktorých sa nevyzná a kde veľmi nemá koho žiadať o pomoc. Súboj Goliáša (v zastúpení vysokopostavenej mocenskej kliky, ktorá mieni zhodiť amerického prezidenta) a ustavične prekvapenej „Dávidienky“, teda Emily, ktorej najvýkonnejším záchranným kolesom je jej vlastný mozog, nakoniec končí podľa očakávania…
Dielo celkom iste poteší knihovníkov. Autor totiž vyzdvihuje činnosti, ktoré muži tejto váženej profesie kedysi v Alexandrijskej knižnici vykonávali. Zobrazuje ich ako dôležitých správcov informácií, ktoré boli (aj sú) najvyššou hodnotou. A. M. Dean sa nadchol myšlienkou šírenia informácií a ich sprístupňovania na internete pravdepodobne v súvislosti s nedávnym škandálom okolo webovej stránky wikileaks, aby vzápätí konanie svojej románovej protagonistky poprel opačnou úvahou. Ak totiž reálne domyslíme, čo by sa mohlo stať, keby sa zrazu na webe objavili všetky utajené dokumenty vrátane hesiel atómových či iných zbraní na zničenie sveta, musíme dať autorovi za pravdu, že naozaj všetko sa publikovať nedá…
