Vyhľadávanie
Miroslav Demko
Stratený syn Slovenska František Liszt
Bratislava, Slovenská biologická spoločnosť 2004
Neznámy Liszt
Miroslav Demko
Stratený syn Slovenska František Liszt
Bratislava, Slovenská biologická spoločnosť 2004
Medzi desiatimi najpozoruhodnejšími knihami z produkcie roku 2003 sa podľa výberu Oxfordskej univerzity objavila i kniha Franz Liszt compositeur Slovaque z pera slovenského historika a hudobného vedca i skladateľa Miroslava Demka, ktorý už dlhší čas žije vo Švajčiarsku. Text knihy autor zároveň sprístupnil aj na internete (www.agedhomme.com) a skrátená verzia práce vyšla vlani i v slovenčine pod názvom Konečne Franz Liszt prijatý svojou domovinou. V polovici tohto roku vydal autor opäť v slovenčine knihu Stratený syn Slovenska František Liszt, ktorá prvýkrát našej čitateľskej verejnosti predstavuje hudobného virtuóza a skladateľa Franza Liszta ako Slováka a reaguje najmä na mnohé, doteraz nezodpovedané otázky zo života a diela umelca.
Miroslav Demko, ktorý pôsobí ako vysokoškolský pedagóg vo Švajčiarsku a Francúzsku, mal možnosť zoznámiť sa s historickými dokumentmi a literárnymi prameňmi v európskych knižniciach a archívoch. Vychádzal zo znalosti slovenských prameňov, doplnil ich o analýzu najmä dodnes neznámych (neraz aj utajovaných) francúzskych, nemeckých a vatikánskych prameňov. Demkova kniha nie je systematicky usporiadaným životopisom, ale sleduje umelcovu životnú cestu, jeho zápasy a zohľadňuje nosné základy pochopenia jeho identity. Autor nenačrtol len portrét známeho klavírneho virtuóza, skladateľa a dirigenta, ale aj spisovateľa, politika, intelektuála.
Hoci o Lisztovi a jeho tvorbe vyšli vo svete stovky titulov, Demkovo bádateľské úsilie prinieslo viaceré nové či zanedbávané aspekty umelcovho hudobného diela a života. Napríklad dokumenty o Lisztovom kladnom vzťahu k myšlienke slovanstva, čo potvrdzuje jeho aktívnou účasťou na cyrilometodských oslavách v Ríme, kde uviedli jeho skladbu Slavine slavno Slaveni na text srbského básnika Puciča. Autor nastolil a odkryl nové historické fakty, ktoré zaujmú. Výsledky vedeckého bádania umožnili M. Demkovi formulovať závažné závery o Lisztovej národnej identite i pôvode Františka Liszta, jeho dôslednom odmietaní veľkomaďarskej orientácie (vždy sa považoval za Uhra, t. j. príslušníka mnohonárodnostného štátu), ako aj odborné definovanie charakteristických slovenských čŕt a inšpirácií v umelcovej tvorbe.
Text knihy dopĺňa viacero fotografií, kópií dokumentov, máp, titulných listov umelcových diel, portrétov osobností, ukážok rukopisov, korešpondencie a vyše dvesto vysvetľujúcich poznámok, citácií, bohatý prehľad použitej literatúry, ktoré nezaprú vedecký prístup k spracovanej téme. Obrazové a textové prílohy obsahujú celý rad zaujímavých dokumentov, ako list vedúceho referenta Spoločnosti Franza Liszta a dirigenta jezuitského kostola prof. L. Schleichera. Píše v ňom o bezvýslednom úsilí obnoviť Lizstovu tradíciu v Bratislave (umelec mal k mestu mimoriadne vrúcny vzťah) a doslov k práci od renomovaného historika Ladislava Deáka.
Stratený syn Slovenska František Liszt je nezvyčajným portrétom vynikajúceho hudobníka, podľa autora bol jeho život: ,,až do posledného dychu v skutočnosti úchvatným dokumentom obrazu génia a intelektuála, ktorý spoza hraníc neporovnateľne, až presne, reagoval na politické ujarmenie Slovákov v Uhorsku“.
Miroslav Demko svojou knihou prispel k posilneniu našej národnej identity v dnešnej integrujúcej sa Európe. Treba privítať jeho zámery – vydať knihu aj v maďarčine a pripraviť jej druhé rozšírené vydanie.
Lýdia Čelková
