Vyhľadávanie
Vydavateľstvo Pectus 2014
Je to zaujímavá kniha, ako už knihy povestí bývajú. Najzaujímavejšia, pravdaže, pre obyvateľov oblastí, ktorým robia povesti z ich kraja ten kraj ešte príťažlivejším. V tomto prípade je to Šariš, Abov a Zemplín. Samozrejme, Petraškov Strážca jazera má čo povedať aj tým, pre ktorých je kniha iba prvým nazretím do týchto krásnych regiónov. Je ako luskáčik, ktorým sa pri čítaní drví škrupinka, a tak vylúpne nové poznanie nielen o krajoch, ale aj o časoch zahalených tajomstvom. Ozdobou knihy (našla by uplatnenie v každej školskej knižnici, keby ešte také knižnice existovali) sú aj ilustrácie Anny Hausovej. Sú tu, žiaľ, použité proti všetkým dobrým zvyklostiam knižných kompozícií. To znamená, že texty aj ilustrácie sú na seba, ba priam do seba, natlačené ako kapusta do suda – ilustrácie, ktoré majú jednotlivé povesti uvádzať, sú namiesto na začiatku povestí zalomené na ich konci. Jednoducho tak, ako to vyšlo... Toto nešťastné umiestnenie takmer pri každej povesti evokuje, že obrázok patrí k povesti nasledujúcej a čitateľ sa nestačí čudovať... Okrem zrejmej snahy šetriť týmto nešťastným spôsobom papier to napovedá, že ako v primnohých súčasných vydavateľstvách, musela profesionalita pri spracovaní ustúpiť ekonomike. Na kvalite ilustrácií ani povestí to, našťastie, nič nemení. A hoci vieme, že povesti nie sú to isté, čo dejepis, vieme aj to, že hoci sa na ne veľmi podobajú, nie sú to celkom ani rozprávky. Sú teda aj kľúčom na odomykanie minulosti a môžu sa stať vítanou nevtieravou pomôckou pri vyučovaní vlastivedy, dejepisu či zemepisu, ale aj etiky a zavše aj slovenského jazyka. Dobrý slovenčinár by si v Strážcovi jazera akurát musel sem-tam opraviť zamieňanie pojmov „stade“ a „stadeto“ či „stadiaľ“, čo je podobne ako „von“ a „vonku“, prípadne „tu“ a „sem“ pre mnohých obyvateľov z regiónov, ktoré Petraškove povesti mapujú, dosť typické. Ako celok je však kniha aj z tohto aspektu nezanedbateľným prínosom a dobrý učiteľ či pre vzdelávanie zapálený rodič by ju vedel skvele využiť. Čerešničkou na torte by z jazykového hľadiska mohol byť (no nie je) slovníček dobových či regionálnych pojmov. V každom prípade je však kniha cenná najmä zaznamenaním toho, čo čas postupne vymazáva z pamäti, a čo môže (nielen školákov) inšpirovať, aby sa vybrali na miesta opradené povesťami či siahli po literatúre faktu a pátrali po skutočnosti.
