Recenzia
14.02.2014

Strážca ohňa - Oldřich Selucký

Byzantská misia, solúnski bratia, hlaholika – tieto pojmy sa nám vynárajú v mysliach pri zmienke o veľkomoravskom období. Čo sa však za nimi skrýva? Len málokto vidí za historickými skutočnosťami a osobami reálny život. Kniha Strážca ohňa českého autora Oldřicha Seluckého (Karmelitánske nakladateľstvo, preklad Katarína Šedíková) s podtitulom Dobrodružný príbeh z čias Konštantína a Metoda nás vtiahne do obdobia, v ktoromnaši predkovia ešte uctievali pohanských bohov a ich prechod ku kresťanstvu narážal na značný odpor zo strany slovanských kňazov. Hlavným hrdinom je chlapec Vojmír, ktorý hneď pri príchode byzantskej výpravy svojou odvahou a duchaprítomnosťou zachráni celú misiu od franského prepadnutia. Jeho skutok je odmenený pozvaním do školy na kniežací dvor Rastislava, aby tam pod dozorom učiteľov rástol v múdrosti a vo viere. Kniha však nie je presýtená exegetickými či vieroučnými staťami, naopak, Selucký v nej majstrovsky vykresľuje historické reálie, ktoré pod jeho rukou doslova ožívajú. Jasný zámer autora – podať pútavo jednu epochu národných dejín – bol splnený. Vojmír a jeho priatelia, či už byzantskí, alebo slovanskí, ochránia svoju školu pred pomstychtivými Frankami a dokážu, že byzantská škola vychovávala naozaj všestranne vzdelaného človeka.