Vyhľadávanie
História ako dobrodružstvo
Juraj Červenák: Strážcovia Varadínu, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010
Prichádza Kornelius Báthory. Šľachtic, básnik, turkobijca. Po otcovej smrti sa vracia na usadlosť v blízkosti Banskej Štiavnice, aby zariadil veci okolo pohrebu a zároveň sa postaral o syna, ktorého už roky nevidel. Výchovu chlapca zanedbával, vlastne ho vôbec nepozná, chcel by sa s ním zblížiť; avšak usadlosť krátko po príchode prepadne horda Turkov. Pri nečakanom útoku hynú takmer všetci obrancovia, Kornelov syn unesený, samotný Kornel ťažko, dokonca sa zdá, že smrteľne zranený... Následne ženie Červenák hrdinu i čitateľov presne na hranicu uveriteľnosti: v podivuhodnej dejovej vývrtke vzkriesi hrdinu, tak, že mu chcete uveriť. A navyše aj fantasy čitateľ konečne dostane za hlt mágie, alchýmie, odvolávok na golema a staré ranokresťanské legendy.
Krkolomný kúsok znovuvzkriesenia s množstvom prenáramne pestrých postáv a motívov by mnohým autorom zavraždil v očiach čitateľov vieru v hrdinu i román; Červenák si však počína so suverénnou bravúrou ekvilibristu deja.
Román, ako dosiaľ všetky Červenákove texty, vyšiel aj v češtine. Porovnanie s českou verziou ukazuje Červenáka aj ako spisovateľa s citom pre slovenské slovo. Jazyk je hutný, vyčírený, bez zbytočných okrás - no bohatý a členitý, zároveň neskĺzava do polôh zbytočnej pseudoarchaickosti. Práve kvôli tejto stránke (a nielen kvôli oproti skôr vydanej českej verzii „vychytaným“ omylom v historických detailoch) sa skutočne oplatí siahnuť po slovenskom texte, ktorý je napokon originálom; v češtine je k dispozícii preklad Roberta Pilcha.
Zo žánrového hľadiska sú Strážcovia Varadínu historickou fantasy, slovenskou obdobou Jókaia, Dumasa, Sienkiewicza, ale i Sapkowského, nadviazaním na tradície Nižnánskeho príbehov. Historická zložka v texte zreteľne prevláda. S výnimkou spomenutej pasáže „vzkriesenia“ hrdinu sú fantasy prvky v podstate druhotné. Neprekážajú ani nevytŕčajú, naopak, dejovo knižku obohacujú a spestrujú, vedel by som si ale dejovú líniu predstaviť aj bez nich. V ďalších zväzkoch údajne autor plánuje fantasy zložku posilniť predovšetkým prostredníctvom členstva Báthoryho v legendami opradenom uhorskom rytierskom ráde Draka, patrónom ktorého bol svätý Juraj. Tak či onak, podstata románu spočíva v príbehu obratne umiestnenom do historických reálií. Dôkladné štúdium si autora nepodmanilo, ostal verný svojmu príbehovému naturelu. Je majstrom v udržiavaní čitateľovej pozornosti, ústrednú dejovú líniu zaťaží presne takým množstvom epizód, aby nerozptýlil pozornosť, no súčasne neunudil jednotvárnosťou. Súboje, prestrelky, úteky, sprisahania v temných chodbách, obrany i dobývania pevnosti.
V zásade jednoduchá, no mimoriadne presvedčivá motivácia cesty za uneseným synom potláča ostatné aspekty. Medziiným poskytuje autorovi možnosť „odideologizovať“ postavu. Kornel je predovšetkým človek-otec, nie katolík a turkobijca z presvedčenia, osobnú motiváciu zreteľne uprednostňuje pred akýmkoľvek náznakom náboženského zápalu či pronárodného pátosu. Práve tento posun motivácie do intímnej sféry vnímam v kontexte slovenského historického románu ako veľmi dôležitý – Báthory nie je nositeľom vyvetraných ani zneužiteľných ideí, stojí pred svetom sám za seba. Je v ňom, azda nezámerne, kus živelnej zaťatosti Adama Šangalu a vypointovanej neutrality postáv Waltera Scotta, šikovne umiestňovaných medzi a mimo rozpory doby a riadených väčšmi intímnymi než nadosobnými pohnútkami. Zmienený postoj umožní aj Báthorymu preniknúť do mnohých prostredí, ako vyplýva zo záveru románu aj značne exotických, ale viac neprezradím, čítajte sami...
Slovenská literatúra má po niekoľkých desiatkach rokov historicko-dobrodružný román s prvkami fantasy.
Miloš Ferko
