Vyhľadávanie
Gerdur Kristný je islandská spisovateľka, ktorá sa venuje predovšetkým tvorbe pre deti a mládež. Píše básne, detské knihy a young adult literatúru, teda knihy pre mladých dospelých. Niektoré z jej detských kníh boli adaptované aj ako divadelné predstavenia. Kristný za svoju tvorbu pre deti a mládež získala islandskú knižnú Cenu za detskú literatúru (2003). Slovenský čitateľ má možnosť stretnúť sa s jej tvorbou v knihe s hororovými a fantastickými prvkami s názvom Tiene v kresle. Kniha získala Cenu islandských kníhkupcov v kategórii Najlepšia detská kniha roka (2008) a Cenu Západoseverskej rady za literatúru pre deti a mládež (2010).
Dej príbehu je aj podľa vyskytujúcich sa predmetov (vyklápací telefón, CD s rádiom, popularita Justina Timberlakea) zasadený do začiatku 21. storočia. Využitím listov sa však rozprávačka príbehu vracia späť do 20. storočia, do roku 1918 a obdobia, keď sa po príchode lode z Dánska do Reykjavíku rozšírila španielska chrípka.
„Ocko vravieva, že dejiny nám umožňujú zhovárať sa s mŕtvymi.“ (s. 63) Z autorkinho rozprávania cítiť záujem o islandskú kultúru, ktorá si váži históriu a uctieva národné umenie (napr. pálenie vatry na Silvestra, recitovanie básne islandského básnika a spisovateľa Davída Stefánssona, hranie skladieb skladateľa Atliho Heimir Sveinssona), no zároveň aj moderné a liberálne postoje (napr. voči genderovým rolám v manželstve). Je to aj čaro počasia severskej ostrovnej krajiny, ku ktorej patrí dážď, pochmúrne a ťaživé mraky, striedajúce sa s vetrom a neskôr aj snehom.
Pre autorku Kristný je charakteristická aj záľuba v severskej mytológii a islandských legendách. V jednom z rozhovorov sa zmienila o viere Islanďanov v existenciu duchov. Ide teda o spojitosť islandskej histórie so španielskou chrípkou a veľkým počtom mŕtvych, s ktorými sa chceli preživší spojiť prostredníctvom špiritistických seáns: „V dome Benonýho sa konali špiritistické seansy. Schádzali sa sem ľudia, ktorí veria v posmrtný život, a usporadúvali tu seansy. Medzi stenami lietal nábytok. Videl som to na vlastné oči. Sedeli sme tu a našich tvárí sa dotýkali ruky zosnulých.“ (s. 100)
Eyja, hlavná hrdinka príbehu, je štrnásťročné dievča, ktoré sa s rodičmi presťahovalo do nového bytu. Prežíva smútok z rozchodu, v škole stretáva nových ľudí a tvorí si priateľstvá. Náročnejším čitateľom možno bude prekážať jednoduchšia skladba viet. Eyjino rozprávanie však zodpovedá veku tínedžerky, teda nie je zdĺhavé a vystihuje jej momentálne citové rozpoloženie. Záhadnou postavou sa javí Eyjin priateľ Sölvi. Z opisov sa dozvedáme, že je približne v 10. ročníku, nosí modrú vetrovku a ofina mu padá do očí. Eyji sa však zdá zvláštne, že sa zjaví vždy nenápadne, no najmä vtedy, keď ho najviac potrebuje. No keď ho Eyja napríklad odfotí, na fotke vyzerá rozmazane, a keď Eyja túži, aby ho niektorá z kamošiek konečne zazrela, nikdy sa tak nestane. Z Eyjinho rozprávania tak čitateľ nadobúda dojem, že si ho vymyslela alebo je to duch. Ku koncu knihy je posledná možnosť viac než predvídateľná, pretože Sölvi sa čoraz častejšie zaujíma o Hallu, dievča, ktoré mu písalo listy a nechalo ich v začarovanom kresle.
Kniha nadobúda prvky gotického románu. Markantná je temná a pochmúrna atmosféra príbehu, odohrávajúca sa v daždivom a hmlistom jesennom počasí. Objavuje sa aj prekliatie v podobe kresla, v ktorom je uväznená duša človeka média, zmienka o špiritistických seansách a nadprirodzené bytosti (duchovia Sölvi a Benoný Óttarsson, majiteľ začarovaného kresla). Súčasťou je aj odhodlaná dievčenská hrdinka, bojujúca proti zlým silám a ochraňujúca svoju rodinu. Nenaplnená láska k duchovi Sölvimu dokresľuje celkové romantické naladenie knihy. Napätie sa tvorí medzi prítomnosťou a tajomnými udalosťami z minulosti. Čitateľ postupne odkrýva súvislosti medzi španielskou chrípkou a chorobou Eyinho otca, kreslom a jeho majiteľom, medzi Sölvi a Hallou, racionálnym a iracionálnym.
Oceniť možno aj vizuál a grafické spracovanie knihy, na ktorom sa podieľala Klára Štefanovičová. Obálka predznamenáva prostredie cintorína s Eyjou a Sölvim, zahaleným do jemného šera, predsádky zasa indikujú, čo sa s kreslom stane na konci príbehu. Napriek značnej miere predvídateľnosti príbehu knihu ocenia predovšetkým násťroční čitatelia, obľubujúci mysteriózne príbehy s jemnou dávkou romantiky a fantastiky.
Gerdur Kristný: Tiene v kresle
Ilustrácie: Klára Štefanovičová
Preklad: Ján Zaťko
Bratislava: Brak, 2022
