Vyhľadávanie
Autor akoby chcel pozväzovať roztrhané nitky medzi slovenským a rakúskym kultúrnym kontextom, odkrýva skutočnosti, o ktorých sme mnohí aj niečo vedeli, len akosi ich nikto v takejto podobe ešte nezozbieral a neutriedil. Aj keď je kniha zameraná predovšetkým na rakúskeho prijímateľa, mnohé fakty ho pravdepodobne prekvapili, určite osloví aj našich čitateľov a možno im pozdvihne trocha aj sebavedomie. Príbehy, ktoré sa pohybujú medzi reportážou, fejtónom, niekedy esejou alebo len jednoducho krátkym cestopisným rozprávaním, sa ťažko dajú jednoznačne žánrovo klasifikovať. Spája ich historický kontext geograficky spoločného regiónu. Jeho časový rozsah je síce širší ako obdobie existencie oboch národov v rámci rakúsko-uhorskej monarchie, no väčšina rozprávaní sa odohráva práve v nej. Autor sa neuspokojil s informáciami, ktoré mu ponúkli sprostredkované historické pramene, ale vybral sa do „terénu“ osobne. Okrem klasického historického výskumu študoval materiály priamo na miestach, odkiaľ rozprávania vychádzali. Názov knihy odkazuje síce na Bratislavu, v skutočnosti sa však autor svojimi príbehmi pohybuje po celom Slovensku. Symbolicky sa kniha začína rozprávaním o električkovom spojení medzi Bratislavou a Viedňou, o ktorom sme toho už toľko počuli, a predsa vieme len základné informácie. Autor v koncentrovanej podobe odvíja históriu električkovej trate od založenia dráhy až po jej zatvorenie. Text popretkával informáciami historického i technického charakteru, ale dozvieme sa aj to, koľko cesta do Prešporku trvala, či koľko za ňu musel cestujúci zaplatiť. Text je obohatený o zaujímavosti z oblasti vtedajšieho „cestovného ruchu“ medzi Bratislavou a Viedňou. K jeho rozvoju prispievali okrem obchodných a hudobných záujmov aj gurmánske pochúťky v podobe husaciny či bratislavských rožkov. Čitateľ sa v ďalšej časti knihy môže tešiť na príbehy o pôvode a prepojení známej galérie Albertina na Prešporok, rozprávanie o Kempelenovom šachovom stroji, ktorého kópiu si aj dnes môžeme pozrieť v kaviarni Café Roland na Hlavnom námestí v Bratislave, na osobnosť viedenského sochára s prešporským pôvodom Viktora Tilgnera, či cestu Lucie Popovej za slávou. Zistí aj to, že otec jedného z najslávnejších umelcov rakúska Christiana Atterseea Christian Ludwig bol architektom bratislavského Manderláku i dnešného obchodného domu Dunaj.
Vzďaľujúc sa od Bratislavy si autor na chvíľu odskočil do Marianky, ktorú si tentoraz nevšíma len ako pútnické miesto, ale objavuje v jej blízkosti históriu manufaktúry na výrobu bridlicových školských tabuliek určených pre všetky školy v monarchii. Odtiaľ sa prenesie do tajomného rusovského kaštieľa s pohnutým osudom jeho poslednej obyvateľky z rodu Habsburgovcov Štefánie. Potom nás zavedie kúsok severnejšie, do Dolnej Krupej, o ktorej sa traduje, že Beethoven práve tu napísal svoju známu Sonátu mesačného svitu. Takto by sme mohli pokračovať a pripomenúť čitateľovi, aby si všimol príbehy o významných hosťoch v Trenčianskych Tepliciach, o slovenskom pôvode vydavateľa Fischera, maliara a grafika Antona Lehmdena či Andyho Warhola.
Našich rakúskych susedov asi nepoteší, že cukrár známej torty Sacher nepochádzal z Rakúska, ale má pôvod na Slovensku a o nič menším sklamaním zrejme nie je ani to, že Liptauer, ktorý sa v rakúskych vinárňach prezentuje ako najväčšia domáca špecialita, nie je ničím iným ako slovenskou bryndzou z Liptova s čisto slovenskou receptúrou. Dietmar Grieser sa vybral aj na slovenský salaš a čitateľovi výrobu bryndze živo priblížil.
Kniha nás motivuje, aby sme sa vybrali po stopách histórie našich spoločných dejín. Okrem historického posolstva spočíva jej hodnota v rozvíjaní medzikultúrnych vzťahov medzi Slovenskom a Rakúskom.
