Vyhľadávanie
Knižné víly a ďalšie bytosti
Ján Uličiansky: Štyria škriatkovia a víla, Bratislava, Perfekt 2009
Ročné obdobia vraj majú svoju hudbu. Počuje ju prastarý dub, víla Viva, škriatkovia Pikolo, Solário, Vento a Fredo i žaba Futura. Počuť ju môže každý, kto sa započúva do kolobehu ročných období v prírode: do zurkotajúceho jarného potoka, do bzukotu lesnej búrky, šumenia jesenných listov alebo mäkkého padania snehových vločiek. V knihe Štyria škriatkovia a víla sú spomínané melódie podmienkou správneho fungovania prírody. Podľa osvedčených zásad mytologickej rozprávky im autor prisudzuje zázračný pôvod. Hudbu štyroch ročných období vyludzuje zázračná hracia skrinka, o ktorú sa cyklicky starajú spomínaní štyria škriatkovia.
Mená postáv majú príznakový charakter. Viva pripomína život; meno jarného Pikola evokuje malé jarné zázraky – začínajúci život, mláďatká; meno letného Solária sa spája so slnkom; jesenný Vento pripomína veterné počasie; meno zimného Freda etymologicky vychádza z chladu; žaba Futura má svoje meno odvodené od predpovedania budúcnosti. Podľa osvedčenej zásady „nomen omen“ mená typologicky predznačujú hrdinov príbehu. Zimný škriatok Fredo má nepríjemnú mrazivú povahu. Do vzťahov prináša chlad a strach, má sklony k majetníctvu. Víla Viva je čistým nežným stvorením schopným veľkých obetí, ak ide o dobro a lásku. Rosnička Futura je typicky veštecky zákerná, mocichtivá vrtošivá a ľstivá.
Zápletka príbehu vychádza z charakterových „slabostí“ postáv. Zamilovaná víla Viva je netrpezlivá a impulzívna. Túži vidieť Pikola, a hoci ten so svojím jarným príchodom mešká len krátko, začne hľadať pomoc u žaby Futury. Príčinou oneskorenej jari je nezodpovednosť a lakomstvo škriatka Freda, ktorý je hracou skrinkou príliš opantaný a zámerne predlžuje svoj zimný čas. Situáciu zamotá a skomplikuje ľstivý zámer Futury, ktorá zneužije Vivinu naivnú dôverčivosť a silnú túžbu stretnúť sa so svojím Pikolom na to, aby získala skrinku a mohla ovládať svet. Akokoľvek malé alebo veľké sú zlyhania hrdinov príbehu, stanú sa dostatočnou príčinou katastrofického zásahu do prírodného poriadku. Náprava chýb vyžaduje spoluprácu a nasadenie reprezentantov bájneho prírodného sveta.
Charakterové modelovanie postáv je silnou stránkou autorského rukopisu Uličianskeho. Vyhýba sa priamočiarosti a necháva čitateľa, aby sa s postavou postupne zoznamoval, sledoval ju v širšom dejovom pláne a vytváral si vlastný úsudok. Tento princíp provokuje dieťa k aktivite. Navyše, vlastnosti postáv sa učí dešifrovať na základe signálov správania, konfrontovaním rozdielov medzi tým, ako sa postava prejavuje navonok a ako uvažuje vo vnútri (najmä v prípade žaby Futury a škriatka Freda).
Žáner mytologickej rozprávky sa tematicky spája s vesmírnymi, veľkoplošnými udalosťami. Postavy v takýchto príbehoch pôsobia monumentálne, nadčasovo, čo v niektorých prípadoch môže v detskom čitateľovi vzbudzovať pocit chladu a odstupu. Príznak nadčasovosti a monumentálnosti v tomto texte navodzuje tendencia autora scénicky tvarovať priestor príbehu. Text pritom nepôsobí pateticky či schematicky. Rozprávanie oživuje harmonický vzťah Vivy a Pikola. Spôsob vyrozprávania ich príbehu dodáva rozprávke príjemný ľudský rozmer. Nepriamo tak možno poukazuje na to, že na pozadí veľkých, bájnych scén sa vynímajú jemné detaily nezištnej lásky, ktorá je bezpečnou kotvou vo vesmírnych treskoch i v údajne nezvratných točeniach kolesami osudov.
Timotea Vráblová
