Vyhľadávanie
Divadelný ústav 2012
Ján Chalupka (1791 – 1871), autor vynikajúceho satirického románu Bendeguz, je širšej slovenskej verejnosti (ľuďom so znalosťami maturanta) známy najmä ako dramatik, tvorca Kocúrkova, teda hry „o smiešnom meste“, v ktorom „sa dejú trápne veci“. Neviem, či aktuálne vychádzajúce súborné vydanie Chalupkových divadelných hier chce byť čítaním aj pre takto zmýšľajúce obecenstvo, alebo cieli výlučne na odbornú verejnosť. Ak ale chce svojím obsahom editovanie Chalupkových hier zasiahnuť obe skupiny, mohlo by – keďže máme pred sebou prvý zväzok – do svojej druhej časti pridať aj bonus, DVD so záznamom niektorej z inscenácií, ktorých súpis nasleduje za textami hier. Ktoré hry Súborné dramatické dielo I. prináša? V sprievode teatrologicky fundovaných komentárov zostavovateľky predmetnej knihy Zdenky Pašuthovej sa môže čitateľ stretnúť nielen s textami pôvodných, po česky napísaných hier Kocourkovo (1830), Všecko naopak (1832) a Trasořitka (1833), ale aj s textami ich slovenských (do spisovnej slovenčiny preložených a upravených) variantov z rokov 1871 – 1874. Postavy, ktoré v nich Chalupka predostrel, sa objavujú vo viacerých jeho hrách, a teda názvom Kocúrkovo by sme vlastne mohli volať celý predstavovaný súbor. Kocúrkovo je z pohľadu dejín obdobou antickej Abdéry, prístavného mesta pri Tráckom mori. Abdéra bola rodiskom filozofov Démokrita a Prótagora – o to pozoruhodnejšie je, že už niekoľko storočí pred Kristom si toto mesto zaslúžilo povesť, ktorú má v našom povedomí Kocúrkovo. Chalupka charakter Abdéry spoznal prostredníctvom Christopha Martina Wielanda a spracoval ju nielen dramaticky, ale aj prozaicky (Hronka 1836). Videl totiž, že Abdéra sa až priveľmi podobá univerzálnemu mestu. Vzniklo naše Kocúrkovo. Miesto malosti, hlúposti, zadubenosti. Obľúbené miesto, ktoré preniklo do dnešných čias. Štúdie nasvecujú aj ďalšie kontexty. Vďaka editovaniu českých pôvodín mu rozumieme možno ešte lepšie, než sme naň nazerali cez ich slovenské varianty. Jazykovej otázke je v tomto zväzku venovaný osobitý priestor (Katarína Muziková). Ale hádam dôležitejšie ako to, čo o Chalupkovi vypovedajú teatrológia či lingvistika, našťastie, ešte stále ostáva to, čo o svete ním načrtnutom vypovedajú jeho texty. Aj s odstupom dvoch storočí sa dá na nich zasmiať, až vám potečú slzy. Lebo: charakter ľudí sa nemení…
