Vyhľadávanie
Vyše osemsto strán má prvý zväzok Súborného dramatického diela autora, ktorého meno sa z učebníc dejín slovenskej literatúry v ostatných desaťročiach vytratilo. Neprávom, keďže viaceré jeho divadelné hry sú pozoruhodné (možno ich, ako naznačuje doslov zostavovateľky Dagmar Kročanovej, priradiť k tomu najlepšiemu, čo bolo za ostatné storočie u nás napísané). Publikácia prináša texty hier Ticho, Prví a poslední, Zaťažkávacia skúška, Adam Šangala, Predmestie s lipami, Shakesperiáda, Bohovia Amsterdamu, V tmavých horách pramene, Rajnoha, Na počiatku bola nuda, Výstrel nik nepočul, Kára, Na juh od Jamajky, Romanca pre flautu a Lakrímia, mať naša. Synekdochicky by sme radi upozornili na prvú z nich, na hru v štyroch obrazoch Ticho. Pôvodne bola hrou rozhlasovou, Juraj Váh ju upravil do podoby divadelnej hry a následne bola uvedená na scéne SND. Jej téma je prostá – počas vojnovej Slovenskej republiky naruší atmosféru v relatívnej hojnosti žijúcej rodiny otázka, či počúvanie národno-socialistickým režimom zakazovaného rozhlasu je dostatočným ukazovateľom vyjadrenia nesúhlasu s dianím v slovenskom štáte: „Myslia si, že sedieť večer pri rádiu, držať palce Rusom a pomodliť sa pod teplou perinou k Pánu Bohu, aby Hitlera trafil šľak, alebo aby ho zabila bomba, že to stačí. Že tým stoja na jednej strane, že tým dokonca bojujú...“ Adam, dospievajúci syn štátneho úradníka, prichádza s myšlienkou, že presvedčenie je len vtedy skutočné, ak sa podľa neho aj koná. Jeho otec má ale strach. Strach o život svoj, o život svojho syna a manželky. Židovského utečenca z koncentračného tábora, ktorý sám rieši viacero otázok (jeho útek zapríčinil smrť mnohých spoluväzňov), neprijme... Nielen tento moment, ale aj viacero ďalších motívov z hry Ticho by si zaslúžilo bližšiu analýzu. Nebola by to len analýza samej Váhovej hry. Bola by to aj analýza našej dejinnej pamäte, ba dokonca aj analýza presahujúca do našej prítomnosti. Začítať sa do súborného vydania hier Juraja Váha je preto dnes viac ako žiaduce.
