Vyhľadávanie
Post Scriptum 2015
Debut čerstvého šesťdesiatnika, milovníka poézie a estetiky Ľubora Hallona obsahuje tri novely, ktoré kompozične aj tematicky naplno zodpovedajú názvu. Kompozícia príbehov je rozdelená na časti podľa členenia klasickej drámy od expozície, kolízie cez krízu a peripetiu až po katastrofu. Tematicky sa stáva ťažiskovým slovo srdce ako vyjadrenie citu a citového života. Nuž a súkromie označuje intímny či rodinný rámec rozprávaní. Autor sa sústredí na osudy obyčajných ľudí – skutočnosť v jeho ponímaní nerozlišuje vysoké a nízke či obyčajné a exkluzívne, skutočnosť je viacrozmerná, a preto sú aj obyčajní ľudia protagonistami veľkých drám zavŕšených smrťou. Každú novelu stvárnil ako tragédiu či tragikomédiu, pričom čerpal z reálnych východísk a treba dodať, že v charakteroch hlavných postáv cítiť isté autobiografické prvky. Najmä opis celkovej situácie deja, psychologickú typológiu postáv a stupňovanie konfliktov Hallon zvládol celkom dobre. Máte pocit, že čítate niečo blízke, čo sa odohralo kdesi tu, blízko vás a možno sčasti aj vám (do veľkej miery to pripomína bakalárske príbehy): nešťastný dobrácky starší chlap Havran v inak akože šťastnej rodine, neopätovaná študentská láska a stretnutie po rokoch s krutou dohrou alebo tretia novela, kde vystupuje statný a srdečný Oravec, ktorý aj napriek partnerskému trápeniu zostáva ku všetkým otvorený a kamarátsky: všetci to akosi poznáme, Hallon dokázal v prózach vytvoriť niečo ako pocit kolektívneho súzvuku, jeho príbehom sa dá veriť. Z hľadiska súčasnej prózy však autorove texty umelecky zaostávajú, spôsobom vyobrazenia sú zastarané a ploché – keďže všetko na seba berie vševediaci rozprávač, priamu reč a konverzačnú dynamiku tu nenájdete, štýlovo sú prezdobené na miestach, kde to netreba, a celkovo je sujet nevyrovnaný, napríklad sa venuje podrobnostiam pitia a jedenia, no dôležité dejotvorné prvky nájdeme zhrnuté v jednej vete.
Hallonov debut som si prečítal rád, pretože je tak úprimne blízky samému životu, vyjadruje to napokon i nasledujúca definícia lásky: „Láska ako úcta, obdiv a porozumenie tomu druhému.“
