Recenzia
08.08.2018

Superman v detektívkach

Francúzsky autor bestsellerov Bernard Minier prišiel na trh už so štvrtou knihou zo série príbehov s detektívom Martinom Servazom. Pôvodne počítal len s trilógiou, ale pre úspech prvých dvoch častí sa rozhodol príbeh rozšíriť a pridať ďalšie zápletky. Dokonca v súčasnosti píše už piaty román. Svojím štýlom sa môže jeho séria zaradiť medzi známu knižnú sériu dvojice autorov, ktorí píšu pod pseudonymom Lars Kepler. Rovnako ako Joona Linna, aj Minierov hrdina dokáže zvládnuť nemožné a je tak trochu nadčlovekom medzi detektívmi. Už v predošlých knihách dokázal prežiť neuveriteľné zranenia a situácie. V pokračovaní s názvom Noc je to ešte viac ad absurdum.
 
Klasické detektívne príbehy sú už dlhodobo na ústupe. Namiesto toho priestor dostávajú také, ktorých príbeh je čiastočne nereálny, prípadne vyšetrovatelia dostávajú psychicky, ale aj fyzicky priveľmi zabrať. Bežný človek by sa z určitých situácií nedokázal dlhodobo pozviechať, títo hrdinovia to však zvládnu a ešte nám ukážu prstom na páchateľa. Často sú detektívi rovnako aj v jadre samotného diania a nie iba v pozícii zamestnanca. Takzvané „zlo“ sa deje aj im. Z rovnakého súdka je aj práve recenzovaný titul.
 
Štvrtý diel románu začína netradične z pohľadu nórskej vyšetrovateľky Kirsten Nigaardovej. Tá sa vydáva na ropnú plošinu, kde sa ukrýva pravdepodobný vrah jednej dievčiny. Podozrivý im unikne, ale zanechá za sebou stopy – fotku francúzskeho vyšetrovateľa a chlapca Gustava, o ktorom nikto nič nevie. Kroky Kirsten a Martina Servaza sa postupne začnú prepletať. Medzitým Martin dostane zásah guľkou do srdca, ktorý však prežije. Práve toto zranenie bude mať za následok, že ho kolegovia budú považovať za podozrivého z vraždy.
 
Dejová rovina ponúka na každom kroku nejaké zvraty, ktoré sú až ťažko uveriteľné a väčšinou sa snažia Martinovi naoko veľmi ublížiť, aby sa následne opäť z problému zázračne dostal. Medzi klady určite patrí svieža Kirsten, ktorá je originálnym charakterom s vlastnou minulosťou a zaslúži si hĺbavé objavovanie. Zaujme aj zblíženie hrdinov, ktoré môže zamotať hlavu nielen čitateľovi, ale aj im samotným.
 
Nebola by to detektívka zo súčasnosti, keby nepriniesla aj lákavé momenty zo sveta mierne odlišných sexuálnych chúťok, ktoré akoby vyšli zo série Päťdesiat odtieňov a sú (zdá sa) stále lákavejšími. V psychicky ťaživej detektívke sú využívané na skutočné ubližovanie jednotlivcom a bezbrehé násilie. Inými slovami, tieto prvky sú tu len preto, aby zaujali a prilákali davy čitateľov.
 
Triler Noc je plný zvratov a až absurdných situácií, ktoré znižujú mieru uveriteľnosti. To má za následok, že sa čitateľ môže často ťažko ponoriť do knihy a mať problém pokračovať v čítaní. Príbehovo a najmä literárne však ide o kvalitu. Slovenský preklad je na vynikajúcej úrovni, rovnako pôsobí aj francúzsky originál. Nechýba tu množstvo nevyhnutných opisov, čiže prostredie získava hĺbku, ale aj postavy sú plastické a uveriteľné. Až na „nesmrteľnosť“ hrdinu sú všetky také, aby vám na nich záležalo, alebo aby ste ich nenávideli. Budovanie vzťahu aj k záporným postavám je vzácnosť, tu sa to čiastočne podarilo. Kto má rád severské detektívky, určite si aj v poslednej knihe Bernarda Miniera nájde záľubu. Kto čaká tradičnú detektívku, zostane aj naďalej sklamaný.
 
Jakub Pokorný