Svätý František z Assisi - Gilbert Keith Chesterton

Kto pozná aspoň sčasti tvorbu anglického spisovateľa, filozofa a novinára Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936), nebude očakávať, že v biografickej knihe Svätý František z Assisi (Spolok svätého Vojtecha 2014, preklad Pavol Vlček) ponúkne patetické obrazy zo života svätca prezentovaného ako neomylnú éterickú bytosť obdarenú samými pozitívnymi vlastnosťami. Chesterton ostáva aj v tejto knihe verný svojmu realistickému, na zdanlivo nepodstatné detaily zaostrenému videniu sveta, a vecnému, paradoxmi a prekvapujúcimi pointami presiaknutému rozprávačskému štýlu.

Autor pri biografickom písaní používa zvláštnu metódu: najprv stručne opíše udalosti, ktoré zohrávali v svätcovom živote kľúčovú úlohu, a potom sa k uvedeným faktom opätovne vráti, rekonštruujúc ich na pozadí širších historických kontextov, ale aj zobrazovaného života ako celku, neraz sa opierajúc (aj v polemickom zmysle) o interpretácie iných autorov. Jednou z takých udalostí bola roztržka mladého Františka s otcom, úspešným obchodníkom, vznešeným občanom mesta. Po nej a následnom pobyte vo väzení sa mladý František odkláňa od zákonov svojho sociálneho prostredia a vydáva sa na cestu, ktorú mu diktuje jeho vlastné vnútro – tu akoby začul „prvé požehnanie, ktoré neskôr nadobudlo formu schopnosti načúvať tým, ktorým ani sám Boh nenačúva...“

Láska k najbiednejším a láskavosť, to sú atribúty, ktoré Chesterton zdôrazňuje v súvislosti s Františkovou bytosťou; láska, ktorou je naplnený jeho pohľad obrátený k živým stvoreniam i neživým predmetom, k stoličke, na ktorú si sadá, k stromu, okolo ktorého prechádza... Láska z neho robí šťastného človeka, radostného askétu a inšpiruje ho pri písaní chválospevov o stvorení sveta. On, ktorý sa chcel v mladosti stať kresťanským rytierom a pravdepodobne túžil aj po vojenskej sláve, sa napokon stal rytierom chudobných, obrancom slabých, hovorcom nemých...

Chesterton predstavuje svätca v rôznych pozíciách: ako staviteľa, bojovníka, básnika-trubadúra a Božieho žongléra, ako malého chudobného muža. V súvislosti s Františkom-staviteľom zvýrazňuje dve oblasti jeho činnosti: prestavbu kostolov a prestavbu duchovného života, konkrétnejšie, predstáv o cirkevnom živote, čo napokon vyústilo do založenia nového rádu na princípe kresťanského demokratizmu, ktorý podľa Chestertona tvorí jednu z dôležitých súčastí odkazu svätého Františka a zároveň nežnej a láskavej revolúcie veľkého bratstva, ktorú chcel tento muž svojím životom uskutočňovať.

O živote a posolstve tohto svätca rozpráva aj kniha Svätý František z Assisi (Lúč 2014, preklad Jana Sarňáková) od talianskeho autora Gianluigiho Pasqualeho. Zaujímavá je tým, že v úvode obsahuje rozhovor autora so Svätým Otcom Františkom, ktorý si svoje meno zvolil práve podľa Františka, patróna Talianska a ochrancu chudobných.