Vyhľadávanie
Bratislava, Lúč 2011.
Preklad Valentín Kalinay
Dielo Svätý Pavol vychádza v reedícii v roku šesťdesiateho výročia biskupskej vysviacky kardinála Jána Chryzostoma Korca. O tom, že teológia a lyrika nachádzajú od počiatku dejín spoločnú reč, svedčia Starý aj Nový zákon. Poľský básnik, držiteľ Nobelovej ceny Czesław Miłosz, v básnickej skladbe Teologický traktát napísal: „Prečo teológia? Lebo čo je prvé, má byť prvé.“ V Novom zákone má svoje nezastupiteľné miesto celkom 14 listov sv. Pavla: List Rimanom, Prvý list Korin ťanom, Druhý list Korinťanom, List Galaťanom, List Efezanom, List Filipanom, List Kolosanom, Prvý list Solúnčanom, Druhý list Solúnčanom, Prvý list Timotejovi, Druhý list Timotejovi, List Títovi, List Filomenovi a List Hebrejom. Jozef Holzner ich analyzuje v paralele so životom sv. Pavla, aby dospel k rozpoznaniu, že Pavlova teológia „nie je ľudské dielo, ani nie prijaté od niektorého človeka, ani nie naučené vyučovaním“ (Gal 1,12), ale je to „nazretie do Kristovho tajomstva“, do Božieho plánu spásy. Život a listy sv. Pavla sú pokusom premostiť judaizmus s kresťanstvom. Tu nejde o to, že by sv. Pavol nebol pridával do svojho apoštolátu učené rabínske myšlienky, ktoré boli pre jednoduchých ľudí pomerne nezrozumiteľné; tu išlo o uznanie Ježiša za spasiteľa a Božieho syna, čo odmietli ostatné náboženstvá, s malou výnimkou islamu (prorok Mohamed priznal Ježišovi status proroka).
Pavol bol rímsky občan, obyvateľ gréckeho mesta Tarzus a narodil sa v židovskej rodine. Doma ho oslovovali Šavol (Saul), t. j. Vyprosený. Šavol sa stal Pavlom na ceste do Damasku. Pred obrátením bol vymenovaný veľradou za veľkého inkvizítora. Podieľal sa na zatýkaní a mučení kresťanov. Mal k dispozícii špiónov, organizoval nočné prepady v súkromí, nariaďoval domové prehliadky. „Jeho ľudia“ využívali mučidlá aj bičovanie tzv. 39 údermi (40. úder je smrteľný). Pavlovo obrátenie (dodnes sa hovorí o obrátení „Šavla na Pavla“) sa podľa Holznera odohralo takto: Z neba vyšľahol oslepujúci záblesk. Jazdné zvieratá sa vzopäli a uskočili. Zarinčal kov – Šavol sa ocitol na zemi. Plamenný oblúk nad ním sa uzavrel. V zjavení ohňa uvidel tvár „nebeského človeka“ (1 Kor 15,48), z ktorej hľadeli na neho dve oči akoby z večnosti, vážne a smutné, vznešené a jemné. A počul nárek: „Ša-ul! Ša-ul! Prečo ma prenasleduješ?“ A odrazu šiblo ním ako blesk vyššie poznanie: Ježiš žije! Oslepeného Šavla doviedli do hostinca, kde bol tri dni ponorený v mystickom spánku. Bol pokrstený a prijal meno Pavol. V sobotu vydal v synagóge svedectvo o zmene svojho zmýšľania. Od tej chvíle sa stal prenasledovaným heretikom. Nedôverovali mu ani židia, ani kresťania. Ujal sa ho Barnabáš, predstavil ho Petrovi a Jakubovi a tak sa Pavol dostal medzi učeníkov. Zomrel mučeníckou smrťou. Sťali ho podľa rímskeho zvyku v mokrej priehlbine salviského močiara, pol hodiny cesty od Ríma. Znova sa naplnilo prastaré: právo v putách, zločin na tróne.
