Vyhľadávanie
Peter Kováčik
Svätý z Handľov
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2003
Nie je žiadnym tajomstvom, že naša literatúra má ešte stále veľa podlžností voči slovenskej histórii a veľkým osobnostiam umeleckého i vedeckého života. A aj keď historické alebo biografické romány patria medzi čitateľmi k najžiadanejším, stále je ešte veľa medzier v poznávaní našej minulosti.
Tento dlh sa snaží zmenšiť aj plodný divadelný, filmový, televízny a rozhlasový scenárista a autor niekoľkých pozoruhodných románov, okrem iného aj z našich dejín, Peter Kováčik. Jeho najnovšia kniha Svätý z Handľov zachytáva životnú púť lesného hospodára Jozefa Dekreta Matejovie. Peter Kováčik nie je prvým spisovateľom, ktorý približuje osudy tejto významnej a nie dostatočne známej osobnosti. Pred takmer piatimi desaťročiami vydal životopisný román o ňom Horou pieseň šumí Jozef Horák. Kniha bola určená predovšetkým detskému čitateľovi. Peter Kováčik hľadá však svojho adresáta už medzi dospelými, o čom svedčí i jeho štýl a množstvo faktografického materiálu. Upozorňuje najmä na význam jeho práce, ktorou predbehol nielen svoju generáciu, ale dá sa povedať celé storočie. Možno aj my by sme sa ešte pred niekoľkými desaťročiami, keď panovalo heslo „poručíme vetru, dažďu“, pozerali na Dekreta ako na akéhosi donkichota, ktorý sa stavia proti agresívnej a neobmedzenej ťažbe dreva kvôli rozvoju hút a priemyslu akýmsi sentimentálnym vzťahom k lesu a prírode vôbec. Dnes už vieme, že Dekret bol vlastne vizionár, ktorý dovidel ďalej ako mnohí jeho súčasníci, že prírodné zdroje nie sú neobmedzené. Jeho krédo bolo: „Lesník seje, ale úrodu zberajú potomkovia. To, že robím pre nich, ma neubíja, ale povznáša.“ Dekret totiž už dávno pochopil, že lesy nemožno len bohapusto drancovať, ale treba sa o ne starať, zabezpečovať ich výsadbu a kultiváciu. Dekret s podporou hlavného lesného inšpektora v Budíne Františka Dušeka a veľkej vedeckej kapacity profesora Wilckensa uskutočňoval systematickú obnovu lesov zdevastovaných neprestajnou ťažbou. Na zalesňovanie používal veľké množstvá semena lesných drevín domáceho pôvodu napriek výnosu panovníka, ktorý podľa rád odborníkov uprednostňoval americké. Aj v tomto dala budúcnosť Dekretovi za pravdu, pretože domáce semená sa ukázali vhodnejšie. Takto sa Dekret stal jedným z prvých lesných hospodárov na svete. A je to v istom zmysle aj jeho zásluha, že – ako Kováčik cituje správu Svetového fondu divej prírody - Slovensko má najzachovanejšie lesy z pristupujúcich krajín do Európskej únie, na rovnakej úrovni ako Švédsko a Rakúsko, aj keď, žiaľ, stav lesov v žiadnom európskom štáte nie je na dostatočnej úrovni.
Aj keď rodák z Čierneho Balogu Peter Kováčik pozná dokonale svoj rodný kraj, miesto pôsobenia Jozefa Dekreta, predsa nás prekvapí dôsledným využitím preštudovaného pramenného materiálu. Kováčik si dal veľa práce, aby vypátral čo len najmenší údaj z Dekretovho života a citlivo ho zakomponoval do svojho príbehu. Napriek tomu, že Dekret vyšiel z chudobných pomerov a vzdelaním bol v podstate samouk, dotiahol to až na cisársko-kráľovského lesmajstra banskobystrického lesného dištriktu, teda zastával úrad, ktorý dovtedy vykonávali výlučne šľachtici. Nikdy však na svoj pôvod nezabudol a celý život sa snažil zlepšiť sociálne podmienky drobných ľudí, veď preto ho aj volali Svätý z Handľov. Pre drevorubačov, ktorí sa zranili pri práci, presadil počas liečby určité dávky. Pričinil sa, aby sa v banskej oblasti Slovenska začali pestovať zemiaky, čím zachránil mnoho ľudí pred hladomorom.
Osudovým protihráčom Jozefa Dekreta Matejovie bol gróf Bressler, typický nafúkaný šľachtic, ktorý nevynechal jedinú príležitosť, aby Dekreta neponížil. Napriek všetkému z ich zápasu vychádza víťazne Dekret, ktorý svoje nedostatočné vzdelanie vynahrádza prirodzeným talentom, nesmiernou húževnatosťou i odvahou bojovať za svoju pravdu. V románe, ktorého dej sa odohráva v prvých desaťročiach 19. storočia, sa už objavujú prvé príznaky maďarizácie, ale aj tuhý odpor Dekreta a jeho rodákov, ktorí boli vždy známi silným slovenským povedomím. Kováčikov román zaujme dôslednou znalosťou reálií a funkčným používaním miestnych názvov i dobových odborných výrazov.
Kováčikovi sa z archívov podarilo vykutať skutočnú historickú lahôdku, neznámy príbeh, ktorý dokumentuje Dekretovu statočnosť a poctivosť. Keď sa roku 1805 Napoleonove vojská blížili k Viedni, cisár František I. dal príkaz odviezť štátny poklad na bezpečné miesto. Dvorská komora vybrala na túto akciu práve Dekreta, ktorý spolu s oddanými mužmi zo Starých Hôr poklad zachránil.
Jozef Dekret Matejovie je významnou postavou našej histórie. Svojou intuíciou predbehol dobu a Kováčikov román je nielen holdom jeho veľkému krajanovi, ale aj dôkazom, že u nás na Slovensku aj napriek nepriaznivým podmienkam vyrastali osobnosti európskeho formátu.
Ján Neštiak
