Vyhľadávanie
Názov piatej knihy Terézie Kvapilovej navodzuje otázky o rozmanitých podobách hraničnej čiary života, ale aj otázky, či – pokiaľ život trvá – môže existovať čosi ako hraničná (v zmysle absolútna) čiara, ktorou by sa dali odčleniť z jeho celku jednotlivé, hoci aj veľmi odlišné časti. Autorka knihy by sa zrejme priklonila k odmietavému postoju voči takejto možnosti, konkrétny život (indivídua, spoločnosti) nemožno rozdeliť na izolované, nezávislé parcely, všetky jeho súčasti navzájom súvisia, vzájomne sa ovplyvňujú a dopĺňajú. Mnohé z nich sa možno usadia v pamäti pevnejšie ako iné, no chcieť niektoré poprieť a vylúčiť z celku sa nedá. V takomto duchu autorka koncipuje svoju knihu, uznávajúc len onú fundamentálnu hraničnú čiaru života, v súlade s ktorou delí aj svoju knihu na dve časti.
V prvej nazvanej S tebou spomína na svoju mladosť, rodinné, ale i školské a kamarátske prostredie, v ktorom sa formovala jej osobnosť, na dospelosť, založenie vlastnej rodiny a život v harmonickom partnerstve s manželom a troma deťmi, ale aj na pracovný život, úspechy v ňom. V druhej, nazvanej Bez teba, autorka pokračuje v zaznamenávaní vonkajších, či už rodinných, miestnych alebo celospoločenských udalostí, a rovnako aj diania vo svojom vnútornom svete. Robí to formou listov mŕtvemu mužovi, ktorého prítomnosť cíti naďalej vedľa seba i v sebe. Obe časti, prvá, vo forme spomienkových autobiografických zápiskov, aj druhá vo forme listov pôsobia autenticky, okrem informácií o súkromnom, až intímnom prežívaní prinášajú správy o reálnom živote, aký u nás ľudia žili a žijú v rozpätí väčšom ako polstoročie. Obe časti sú napísané vecne, triezvym štýlom, zároveň s neskrývaným emocionálnym zaujatím, pôsobia vierohodne a sugestívne. Pred očami nám defiluje príbeh najprv mladej, nadanej a ambicióznej ženy, ktorá postupne napĺňa svoju túžbu po vzdelaní a profesionálnej i ľudskej sebarealizácii, neskôr láskavo starostlivej manželky a matky, potom starnúcej a starej ženy, ktorá napriek mnohým ťažkostiam nikdy nestratila aktívny prístup k životu a ktorá napokon nachádza novú radosť v literárnej tvorbe.
O hraničnej čiare sa hovorí aj v doslove. Napísala ho spisovateľka a literárna teoretička Stanislava Chrobáková Repar (autorkina dcéra), hovorí o nej v súvislosti so spoločensko-politickými zmenami, ktoré T. Kvapilová počas života zažila a ktoré v rôznych kontextoch komentovala a hodnotila. Aktuálnosť knihy vidí S. Chrobáková Repar aj v tom, že ju možno vnímať ako impulz k otvoreniu diskusie o prežitom v ére reálneho socializmu, a to diskusie bez schematických vyjadrení a prirýchlych úsudkov. Zároveň vyslovuje nádej, že historici, spisovatelia, intelektuáli raz pochopia, že „hrubá čiara v živototvornom dejinnom vývoji nikdy neplatila a neplatí, vo veľkom ani v malom...“ Túto myšlienku rozvíja v knihe aj Terézia Kvapilová. Ľudské životy sa nikdy nežijú v abstraktnom časopriestore, ale vždy sú rámcované konkrétnymi podmienkami, sociálnymi, kultúrnymi, politickými, ktoré ich do veľkej miery ovplyvňujú, a úsilie posudzovať, resp. odsudzovať tieto životy z pozície nezohľadňujúcej daný rámec môže viesť k ich sploštenému a čierno-bielemu videniu.
Pri čítaní tejto knihy sa mi v predstavách neraz vynorila významná spisovateľka Christa Wolfová, ktorá sa po zbúraní berlínskeho múra a zjednotení dvoch častí krajiny kriticky vyslovila o úsilí novej garnitúry „vziať pamäť“ jednej (východonemeckej) časti populácie a vyprázdnené miesto zaplniť novým ideologickým konštruktom, novými obrazmi toho, čo sa žilo a ako sa žilo. Aj v tejto súvislosti pokladám za dôležité, aby vznikali knihy ako Hraničná čiara života, ktoré môžu najmä mladším generáciám poskytnúť autentické svedectvo o jednej z podôb života v druhej polovici minulého storočia u nás. A takisto o jednej z podôb našej histórie, tej malej odohrávajúcej sa v rodinách „obyčajných“ ľudí, v ich každodennosti, a tým nepriamo aj tej veľkej. Hrubá čiara totiž nejestvuje ani medzi oficiálnymi, veľkými – a neoficiálnymi, často prehliadanými malými dejinami, ktoré sa do učebníc nedostávajú, no ktoré stoja za spoznanie.
