Vyhľadávanie
Fantazijný príbeh skúsenej spisovateľky Jany Bodnárovej zavedie citlivé detské duše do lepšieho sveta, v ktorom nie je strach, nepriatelia a dejú sa tam zázraky. Princeznička Xi-Xi žije v budúcej krajine, v novej civilizácii ľudí, ktorí sa „starajú o prírodu v krásnej Nekonečnej Záhrade ich vesmíru. Vojny tu nikto nevedie.“ (s. 5)
Pôsobivo ilustrovaná knižka nepodceňuje detské myslenie, pomáha deťom formulovať otázky a podáva ruku na dobrodružné hľadanie odpovedí. Princezná na svojom jednorožcovi putuje po Nekonečnej Záhrade, aby našla jej koniec. Alebo začiatok? Svet Záhrady je priateľský: „V tejto Záhrade žilo najrôznejšie zvieratstvo, vtáctvo i rastlinstvo, lebo Záhrada každého prijala a dávala mu to, čo potrebuje.“ (s. 15) Malý čitateľ môže spolu s Princezničkou a jej novými priateľmi rozmýšľať nad náročnými otázkami kolobehu života v prírode aj v ľudskom svete. V hlbokej studni uvidela moria, ľadovce aj tučniaky, ryby, hviezdice... iba ľudí nie. Princeznička sa čuduje, hľadá pravdu, pátra po odpovediach na svoje otázky. V tomto (a aj v tom, že jediná v celom kráľovstve má červené vlasy), je výnimočná. Stretne milé dievčatko, ktoré pomáha mame v záhrade: „Odmalička pomáham mame v záhradke. Keď som sa narodila, otec zasadil tieto jablone, čerešne a slivky. Mama pestuje egreše i ríbezle a má aj políčka maku. A ja sa starám o jahody a maliny, sadím i gladioly, pivónie, astry, georgíny... Také, aké rastú v celej Nekonečnej Záhrade.“ (s. 16) Xi-Xi sa stretne aj s kresliacim mníchom, s chlapcom a čudnou hračkou – robotom, aj poločlovekom-polovtákom. So všetkými sa čuduje, pýta sa, rozmýšľa, až sa stretne so samotnou autorkou: „Vieš, čo mi práve napadlo? Že sa týmto naším nekonečnom začne iné nekonečno. Je k nemu akoby prišité. A ku tomu prišitému nekonečnu je našité aj ďalšie nekonečno! To by som sa fakt nikdy nevrátila k mame a k otcovi!“ (s. 35) Rozprávajú sa o príbehoch, o nekonečne, aj si ho ako ležatú osmičku nakreslia do piesku, kým sa obe nevrátia do svojich svetov: „Vrátiť sa je nekonečná radosť!“ šepkala Xi-Xi, hoci ju vôbec nikto nepočul. (s. 38)
Farbistý jazyk autorky prekonávajú mimoriadne výrazné dvojstranové ilustrácie Bystríka Vanča s efektom, akoby boli ožiarené tajomným svetlom. Rozprávkový príbeh Jany Bodnárovej rozpráva o nekonečných ľudských otázkach symbolickým spôsobom, tak ako všetky starodávne rozprávky. Poetickým jazykom nám dáva nádej. Umožňuje nám snívať o svete, kde dobro zvíťazí, ľudia chránia prírodu a príroda chráni všetkých.
