Vyhľadávanie
VEDA – Vydavateľstvo SAV 2014
„Azda najosobnejšie prítomná je autorka v kapitole venovanej románu Peterburg Andreja Belého...“
Eva Maliti sa suverénne pohybuje na pôde literárnej vedy (primárnou oblasťou jej záujmu je symbolizmus, najmä v kontexte dejín ruskej umeleckej literatúry), a aj na pôde prekladu – ako teoretička skúmajúca dejiny slovenského umeleckého prekladu (prekladateľke Zore Jesenskej venovala vedeckú monografiu) a ako aktívna prekladateľka – na konte má preklady románu PeterburgAndreja Belého, drám Alexandra Bloka, Viačeslava Ivanova a ďalších diel (nespomínam tu jej vlastnú prozaickú a dramatickú tvorbu).
Tentoraz predstupuje pred čitateľov s doplneným vydaním monografie venovanej teórii symbolizmu reflektovaného na pozadí vybraných diel ruskej literatúry (prvé vydanie: 1996). Pre rozšírenie práce sa autorka rozhodla v súvislosti so zmenenými podmienkami pre vedecký výskum u nás, čo v tomto prípade znamená najmä možnosť zahrnúť do pramenných materiálov aj také práce, ktoré v čase prvého vydania ešte neboli prístupné ani u nás, ale ani v Rusku. Týka sa to najmä ťažiskovej kapitoly o ruskom náboženskom filozofovi a teoretikovi symbolizmu Pavlovi Florenskom, ktorého dielo medzičasom vyšlo v Rusku v nových súborných vydaniach. Jeho tvorba je dnes objektom prác viacerých ruských i zahraničných bádateľov. Autorka tak získala mnoho podnetov na rozšírenie informačnej bázy druhého vydania knihy.
V časti venovanej Pavlovi Florenskému Maliti analyzuje prínos filozofa v ukotvení symbolizmu v ruskej literatúre a všíma si všeobecnejšie znaky realistického symbolizmu, ako princípu videnia, poznávania sveta a svetonázoru. V kapitole Autor a jeho „tajomstvo“ zaujmú autorkine reflexie tvorby Vasilija V. Rozanova, hlavne v kontexte hľadania „novej duchovnosti“ ako pokračovania v úsilí nájsť všeobsiahly metafyzický princíp. Azda najosobnejšie prítomná je autorka v kapitole venovanej románu Peterburg Andreja Belého, tým je podľa mňa do istej miery ovplyvnená jej vlastná tvorba (v rovine niektorých motívov, experimentálnych postupov, práce so symbolmi...). Maliti zasadzuje Belého tvorbu do svetového kontextu (J. Joyce, V. Woolfová) a do súvislostí slovenskej literatúry (hľadá isté paralely medzi Belého tvorbou a postmodernou prózou Pavla Vilikovského). Podnetná je kapitola venovaná románu Borisa Pasternaka Doktor Živago. Okrem rozboru niektorých aspektov románu a jeho genézy upúta najmä analytické porovnávanie dvoch slovenských prekladov diela v podaní Zory Jesenskej a Viery Hegerovej. Problém emigrantstva a jeho symbolickej tematizácie rozoberá autorka v poslednej kapitole na prípade pôvodom osetského, v exile žijúceho ruského spisovateľa Gajta Gazdanova, ktorého tvorbu vníma na priesečníku ruskej, európskej a osetskej literatúry.
Monografická práca Symbolizmus ako princíp videnia prináša rozšírený pohľad na symbolizmus ako literárny smer, a aj na ruskú literatúru 20. storočia (videnú cez prizmu symbolizmu), verím, že môže podnietiť k podobným výskumným projektom aj v kontexte iných literatúr.
