Vyhľadávanie
Preklad Karol Chmel
Vydavateľstvo Slovart 2013
„Umenie klame vždy, zvádza nás klamstvami, tak ako vrah zvádza dievčatko, čo stojí v daždi pred školou a čaká na mamu, ktorá sa oneskorila, lebo jej milenec potreboval v ten deň na orgazmus o čosi viacej času než inokedy,“ hovorí rozprávač jedného z dvoch románov z knihy čiernohorského spisovateľa Andreja Nikolaidisa Syn, Príchod, ktorú do slovenčiny preložil Karol Chmel.
Román Syn rámcuje jednoduchá situácia: spisovateľ – rozprávač sa v snahe nájsť svoju whisky, samotu a pokoj prediera davom v meste Ulcinj, no stále naráža na svojich známych a na množstvo turistov, ktorí „vstrebávajú aj posledný karcinogénny lúč plní nádeje, že večer priľahnú nejaké cudzie telo s popáleninami tretieho stupňa“. Dielo získalo v roku 2011 Cenu Európskej únie za literatúru. Druhý román Príchod je štylizovaný ako svojská detektívka, v ktorej do seba v postmodernom bludisku narážajú historické postavy, dejiny mesta Ulcinj stojaceho na hranici orientálnej, západnej a postkomunistickej (ne)kultúry, výpovede svedkov a vinníkov. Životné osudy postáv, a rozprávačov vlastný predovšetkým, ho podnecujú k neľútostnej likvidácii našich ideálov: v tejto knihe utešuje milosrdenstvo len milosrdného, kým vinníka ponižuje; plodenie potomstva predstavuje východisko z bezradnosti a nudy; viera či ideologické presvedčenie sú šťastím pre tých, ktorí si vec dostatočne dôkladne nepremysleli. Podstatu balkánskej kultúry nazýva rozprávač primitivizmom: vládne tu ignorancia, vzájomné vyrušovanie sa a zavadzanie si, lenivosť a nezodpovednosť. Rozprávač je však dôsledný a tak, ako spochybňuje možnosť lásky či viery, neverí ani v svoj intelektuálny západný cynizmus, pretože „človek je sám sebe najväčším trestom“. Nenávidí svoje rozumovanie, ktoré paralyzuje jeho dušu aj telo: „Moje masturbovanie je už príliš intelektuálne, príliš diskurzívne, aby vôbec bolo možné.“ Motív neodpykaného trestu, po ktorom vrah nadovšetko túži, priam chorobne fascinuje hlavné postavy oboch románov, spisovateľa a detektíva, a rozpútava filozofickú búrku vedúcu k záverečnej apokalypse, ničiacej svet aj rozprávačov.
Kniha je majstrovským dielom, ktoré bez okolkov strká prsty do najskrývanejších rán ľudských pochybností. Citlivejším čitateľom môže hádam pomôcť prvý citát tejto recenzie.
