Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská - Eva Maliti-Fraňová - Inšpiratívne prinavrátenie

Fraňová

Inšpiratívne prinavrátenie

Eva Maliti-Fraňová: Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská, VEDA – vydavateľstvo SAV a Ústav svetovej literatúry SAV 2007

  „V tejto knihe ide o pamäť a pamätanie,“ píše autorka v úvode monografie o Zore Jesenskej, významnej prekladateľke a kultúrnej dejateľke. Prozaička, dramatička, literárna vedkyňa a sama aj prekladateľka Eva Maliti-Fraňová sa podujala na neľahkú úlohu sprítomniť, a zároveň odtabuizovať literátku, ktorá svojimi prekladmi, úvahami o prekladaní, ako aj edičnými a organizačnými aktivitami zásadnou mierou prispievala k rozvoju slovenskej kultúry počas niekoľkých dekád 20. storočia.

  Z veľkého počtu prekladov, ktoré urobila Zora Jesenská najmä z ruštiny, ale aj z francúzštiny (napr. Simone de Beauvoir), nemčiny a angličtiny (v spolupráci s manželom Jánom Roznerom), sa Eva Maliti-Fraňová venuje najmä prekladom z ruštiny, ku ktorej mala Zora Jesenská (aj citovo) najbližšie. Ide predovšetkým o preklad Šolochovovho Tichého Donu, Dostojevského Bratov Karamazovcov a Pasternakovho Doktora Živaga.

  V súvislosti s románom Tichý Don sa autorka pristavuje pri známej polemike o jeho preklade (vyšiel roku 1950), kde sa otvorila otázka naturalizačných tendencií, ktoré Zora Jesenská uplatňovala a v polemike aj obhajovala, čo jej vynieslo medziiným obvinenie z buržoázneho nacionalizmu. Za veľmi vydarené pokladám analýzy prekladov Bratov Karamazovcov (najmä Legendy o Veľkom inkvizítorovi) a Doktora Živaga – autorka tu postupuje metódou komparácie (preklady Jesenskej porovnáva s prekladom Jána Ferenčíka, resp. v druhom prípade s prekladom Viery Hegerovej).

  V monografii majú priestor aj iné kultúrne aktivity Zory Jesenskej: napríklad redaktorské pôsobenie v Živene, záujem o problematiku slovenskej ženy. Dodám, že dôraz na vzdelávanie žien, ich uplatnenie či vzťah žena/literatúra, súznel s európskymi tendenciami; aj tento fakt potvrdzuje prekladateľkino smerovanie k otvorenosti voči svetu (pri zachovaní svojej národnej špecifickosti) a môže slúžiť ako silný argument proti obvineniam z nacionalizmu. 

  Publikáciu dopĺňa súpis vybraných prekladov z pera Zory Jesenskej (úctyhodný je počet uvedených knižných a divadelných prekladov – 128!), takisto výber titulov prekladateľkiných statí, diskusných príspevkov a rozhovorov o preklade, ako aj jej knižných publikácií (spolu s recenziami na ne) a vybraných článkov o jej prekladateľskej tvorbe.

  Monografia prispieva k rozvíjaniu teoretického skúmania dejín prekladu u nás, ako aj k rozvíjaniu samotnej teórie prekladu. Najcennejšie je vari to, že poctivou reflexiou, situovaním stanovenej témy do širšieho spoločensko-politického kontextu a úsilím o čo najkomplexnejší pohľad prinavracia Zoru Jesenskú do našich kultúrnych dejín. Autorku nezviedla (ako to neraz býva) čierno-biela perspektíva, neprepadla jednostranným hodnoteniam zložitej a kontroverznej osobnosti, neobišla ani jej rôzne omyly či občasné zaváhania, nezamenila úctu a rešpekt voči nesporným zásluhám za nekritický pátos. Aj preto, ako sa nazdávam, môže byť jej bádateľský prístup inšpiratívny pre „prinavracanie“ ďalších osobností, ktoré sa ocitli mimo kultúrnej pamäte. 

Etela Farkašová