Komplexná literárnohistorická, poetologická a filozofická analýza poézie Jána Hollého je synonymom celoživotnej vedeckej práce Evy Fordinálovej. Okrem troch monografií Aký si, Ján Hollý? (1985), Ján Hollý (1785 – 1849) (2003) a Ján Hollý v slovenskom národno-kultúrnom vedomí (2007), ktoré prinášajú erudovaný pohľad na básnikovo dielo, je táto problematika skryto prítomná aj v ďalších častiach jej tvorby. Nachádzame ju aj vo Fordinálovej najnovšej knihe Tajomné pramene v nás (Literárne informačné centrum 2013). V nej využíva poéziu Jána Hollého na to, aby podporila svoj kľúčový zámer a poukázala na duchovno-literárnu dimenziu slovenskej kultúry, na cyrilo-metodskú tradíciu, ktorá sa kontinuitne vinie dejinami našej ľudovej i umelej slovesnosti od čias pôsobenia oboch vierozvestov až po dnešné dni. Fordinálová citlivo nazerá na etapy nášho literárneho diania, odmieta vnímanie veľkomoravských čias pred príchodom Cyrila a Metoda ako pohanských, vidí ich ako predkresťanské v tom zmysle, že naši predkovia žili už pred prijatím kresťanstva hlbokým duchovným životom. Pútavo poukazuje aj na kresťanský étos slovenského osvietenstva, ktorého dôsledkom je kultúrna emancipácia kňazskej vrstvy vzdelancov v národnom obrodení. Osobitne treba vyzdvihnúť autorkinu snahu o rehabilitáciu niektorých zabúdaných osobností našej kultúry: skalického filozofa a básnika Augustína Doležala, kuklovského kňaza a historika Juraja Papánka, Jozefa Ignáca Bajzu, Pavla Jozefa Šafárika či Jána Kollára. Kniha Tajomné pramene v nás je koncipovaná esejisticky, písaná čitateľsky prístupným jazykom, nevyžaduje samostatný vysvetľujúci komentár, nezaťažuje poznámkami pod čiarou ani obsiahlymi odkazmi na použitú literatúru, no napriek tomu je to práca na vysokej odbornej úrovni.
