Vyhľadávanie
Gustáv Murín
Tak ako bohovia. Vedecko-fantastická biológia pre každého
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2001
Ak stretnete človeka, ktorého matkou je muž, biologický otec ho splodil až po smrti (vlastne akt splodenia zaňho vykonali po rozmrazení spermií v skúmavke), a ktorý bude mať transplantované srdce z prasaťa, obličky zo šimpanza a pečeň z kozy, možno ho presvedčíte, že nie je kanibalom, keď si bude pochutnávať na nedeľnom rezni alebo veľkonočnej kozľacine. Veď tie zvieratá boli vyšľachtené ľudskými génmi. Ale asi ťažšie bude odhovoriť takéhoto "poskladaného“ ľudského jedinca od eutanázie, ktorej sa bude dožadovať nie pre fyzické, ale psychické utrpenie. Bude síce vo svojej koži, hoci aj tento orgán je už nahraditeľný – podľa profesora V. Šumakova však v jednom ľudskom tele možno nahradiť len tri orgány – no pravdepodobne sa nebude cítiť doma v ľudskej spoločnosti. Predstavte si, že sa zaľúbite do človeka s prasačím srdcom. Povedzme, že láska je slepá. Ale ako svojim deťom vysvetlíte, že ich stará mama si namiesto starého otca vybrala len skúmavku a napokon sa rozhodla zmeniť pohlavie. Podobnými otázkami sa zaoberá Gustáv Murín vo svojej knihe Tak ako bohovia.
Neviem, či pre esejistiku je dostatočným kritériom pútavosť diela, ale za výrazný klad tejto vedecko-populárnej knihy pokladám to, že sa číta ako román. Zaujala ma od obálky po poslednú vetu. Autor nielenže s ľahkosťou preňho typickou rozpráva o témach pre laika takých vzdialených, ako genetická manipulácia, klonovanie, vývin biologických zbraní, liečba smrteľných chorôb či výroba umelých orgánov, ale jednotlivé čiastkové problémy podáva vypointovane s vtipom. Medzi závažnosťou tém a ľahkosťou ich podania nezabúda ani na etickú a právnu stránku problémov a na celkom obyčajný ľudský, teda nielen chladnokrvný vedecký postoj súčasníka. Okruhy problémov, bohato zdokumentované konkrétnymi prípadmi, o ktorých sa písalo v našej aj svetovej tlači najmä v poslednom desaťročí (viď. Použitú literatúru), neuplatňuje prvoplánovo na zdôraznenie ich senzácie, ale zoraďuje ich podľa premysleného gradačného oblúka celej knihy. Jej kompozíciu vedie v dvoch líniách – vo faktografickom uvádzaní vedeckých poznatkov, pokusov a ich aplikácii v praxi a v línii ich právneho, etického a spoločenského dosahu, prípadne ich anticipácie v sci-fi literatúre. Obe línie sledujú chronologicky ľudský život – od jeho umelého či asistovaného zrodu, cez genetické usmerňovanie prírody a liečbu dedičných chorôb pomocou génovej manipulácie, "pestovanie“ umelej prírody, náhradu jednotlivých ľudských orgánov až po asistovanú samovraždu, eutanáziu. To, že na zemeguli nenájdeme už ani kúsok prapôvodnej "čistej“ prírody, do ktorej človek akýmsi spôsobom nezasiahol, predkladá čitateľovi ako fakt. Nezostáva nám nič iné, len sa s tým zmieriť. Autor tu prostredníctvom konkrétnych a všeobecne známych prípadov umelého oplodnenia či genetickej manipulácie s poľnohospodárskymi plodinami, ale aj zvieratami argumentuje, že človek si už vie pomôcť aj tam, kde zlyhá príroda. Napríklad vďaka eugenike, teda cieleného výberu geneticky najvhodnejších ľudských jedincov, mohla by vzniknúť spoločnosť zdravších, krajších, inteligentnejších... a ešte vo všeličom lepších tvorov. Lenže nikde nie je záruka, že takáto spoločnosť by bola v každom smere lepšia.
Spoločenské a psychické dôsledky umelého vytvárania a pretvárania ľudskej bytosti si zatiaľ vieme dosť ťažko predstaviť, hoci s viacerými sa musíme vyrovnať už dnes. Dáme im právny rámec, napríklad dieťa zo skúmavky v USA má právo po 18. roku života dozvedieť sa totožnosť svojho biologického otca, človek po zmene pohlavia dostane novú identitu potvrdenú aj dokumentmi. Na fungovanie zdravých vzťahov však nestačí, aby do nich vstupovali ľudia iba so zdravými orgánmi. Niet pochýb, že na naplnenie ľudskosti človek potrebuje rodinné, partnerské, priateľské teplo. Pri všetkej dômyselnosti vedy zatiaľ túto energiu umelo vyrábať nevieme.
Pointa Murínovej knihy nevyznieva nijako skepticky ani voči vede, ani voči zdokonaľovaniu prírody, ani voči jedincovi. Veď deti zo skúmavky tvoria len malé promile novorodencov, ktorí prichádzajú na svet prirodzeným spôsobom a v približne rovnakom podiele sú ľudia s transplantovanými orgánmi k ostatnej chorej populácii. Príroda je taká múdra, že sa dokáže prispôsobiť aj tým najtvrdším zásahom do jej organizmu. Autor nezaprel v sebe optimistu, ktorý verí prirodzenému výberu a prirodzenému vývinu ľudstva. Spisovateľ so spoločenským nadhľadom zvíťazil nad prísne odborne zameraným vedcom.
Gustáv Murín sa prejavil ako skúsený autor literatúry faktu, pre ktorého je síce používanie odborných termínov samozrejmé, ale stále má na pamäti laického čitateľa. Graficky zvýraznené časti textov v podtlači alebo termíny označené piktogramami umožňujú ľahkú orientáciu aj v takom náročnom vednom odbore ako mikrobiológia či genetika. Nadľahčenosť autorovho nadhľadu umocňujú aj vtipné ilustrácie Jána Valtera. Napriek drobným prehreškom proti slovenčine vám táto nenútená výstraha pred bohorovnosťou tých, čo si osobujú právo stvoriteľstva, poskytne okrem zaujímavých informácií aj dobrú zábavu.
Marta Bábiková
