Tak o čo ide? - Gabriela Rothmayerová - Ľavicová autenticita

Ľavicová autenticita

Ľavicová autenticita

Gabriela Rothmayerová: Tak o čo ide?

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2004

  Humor, irónia so satirickými hrotmi, ale aj žensky vytvarovaná melanchólia inteligentnej sociálne cítiacej autorky nad deficitom sociálnosti v spoločnosti, ktorá prirýchlo ufikla pupočné väzby so socializmom, to sú základné koordináty najnovšej románovej knižky úspešnej novinárky a rezignovanej političky. Medzi týmito dvoma vzájomne sa prestupujúcimi, vzájomne sa dopĺňajúcimi a vzájomne si pomáhajúcimi i protirečiacimi polohami prúdi miazga autentického vnímania situácie ženy v Kristových rokoch, očividne napájaná autorskou skúsenosťou a dočahujúca sa po autorskom posolstve.

  Pre Rothmayerovej knižku je príznačné ešte jedno: vidiecke detstvo a jeho sociálna skúsenosť v hlave i srdci hlavnej hrdinky a potreba konfrontovať túto „citovú výchovu“ s pomerne rozľahlou plochou jej akčného exteriéru vo veľkomestskom prostredí. Keďže románový príbeh sa začína odvíjať v „rozvíjajúcom sa kapitalizme“, knižka má povinne depresívny začiatok: hrdlačiaca novinárka v prenajatom byte s alkoholizujúcim manželom a školáčkou deformovanou poznaním svojich práv na krku, s vulgárnym karieristickým šéfredaktorom a frivolnou domácou s obskúrnou minulosťou za pätami. Rothmayerová však túto depresivitu tak pôsobivo vyvažuje inteligentnými zábermi na pekné drobnosti tohto sveta, brisknými dialógmi, duchaplným špásovaním a nesentimentálnymi retrami do detstva, že táto jej verva napokon prekrýva aj trocha nahrubo otesané „typy“ záporných hrdinov (mužov, prirodzene) i trocha prisilené zvraty v rozprávačskom vývoji deja, ba možno aj ľavicovosť, ktorá je tu predsa len východiskovou tóninou. Ďalšie napredovanie rozprávania sa uberá presne v zmysle titulnej otázky: o čo ide?, keď teda nejde o život: manžel dostane výnosné zamestnanie u „podnikateľa“ s kočišským slovníkom, prezidenta Vlada (!), ktorým obaja opovrhujú, a milá hrdinka Kristína dostane rakovinu. Takže predsa len ide o život v tom bezmyšlienkovitom pechorení, v ktorom sú rovnako po uši všetci tí akční i rozmýšľajúci hrdinovia, jedni depresívni, druhí bezproblémovo bohorovní. Mužova nevera len stimuluje jej odkázanosť na seba i zodpovednosť za svoj život: Kristína bojuje o život a v rámci tohto boja si napokon vybojuje (najmä sama so sebou) aj nezaväzujúci bozk od spolupacienta, šoféra kamióna s výrazne všekritickým názorom na sociálne reality a najmä na inteligentov. Ako hovorím, v rozprávačskom reáli sa autorka tak disciplinovane a súčasne neotrocky venuje postavám, že je až čudné, ako mohli v globálnej perspektíve vypáliť tak jednostranne. 

  Takže summa summarum: v Rothmayerovej románovom dielku dostáva slovenská ženská i tá bezpohlavná literatúra románik, ktorého deje sme si možno mohli prečítať v dennej tlači, no ktorého záber, sviežosť i inteligencia ďaleko predčia súčasné pokusy o čosi podobné. Rothmayerová stojí pevnými nohami na tradičných hodnotách (láska, rodina, morálka, sociálna spravodlivosť), z čoho iste pochádzajú aj nesúzvučnosti s názorovo odviazanými trendmi v slovenskej próze, ale nikdy nie je nesvojprávna v kladení otázok i v koncipovaní svojich umeleckých odpovedí. Ani jej ľavičiarstvo sa nezakladá na ideologizácii tém a tematizácii ideí, ale na hodnovernej skúsenosti a cítení jej ostrých hrán. V tomto zmysle patrí aj jej najnovší pokus o románové stvárnenie súčasnosti k statočným a plnokrvným literárnym výkonom, ktoré prinášajú nádej, že literatúra ešte všetko neprehrala.

Alexander Halvoník