Preklad Andrea Vargovčíková
Ikar 2016
Ako by vyzeral náš
život, keby sme sa roz
hodli inak? Keby sme
nestretli osudového
muža či ženu? Keby
do nášho života neza
siahla smrť blízkeho?
Keby… Túto atraktív
nu tému si zvolila no
vinárka a spisovateľ
ka Kristin Harmelová
ako ústredný motív svojho najnovšieho románu
Takto som mohla žiť. Hneď v úvodnej kapitole
sa zoznamujeme s hlavnou hrdinkou Kate, ktorá
žije na prvý pohľad všedný, no šťastný život po
boku manžela Patricka. Ten však pri nešťastnej
nehode prichádza o život a Kate sa zrúti celý svet.
Ďalšia kapitola nás už prenesie do obdobia,
keď uplynulo dvanásť rokov od tejto tragédie. Tu
už štyridsaťročnú Kate požiada o ruku jej priateľ
Dan a zdá sa, že jej k šťastiu nič nechýba. Prvo
plánový románový príbeh autorka naruší hneď
dvakrát. Najprv hlavná hrdinka zistí, že je ne
plodná, čo ju znepokojí viac, ako sama očakávala.
Druhý zvrat prichádza v podobe sna, v ktorom
sa Kate prenesie do sveta, kde sa nestala osudná
Patrickova nehoda. V ňom žije a starne po boku
manžela, ale aj po boku svojej dcéry Hannah,
ktorú však v reálnom živote nemá. Motív sna sa
razom stáva ústredným prvkom príbehu a čitateľ
tak sleduje dve rovnocenné línie – Katin reálny
život so snúbencom Danom a alternatívny snový
život, v ktorom sa Kate cíti šťastnejšia. Je to však
len stres prameniaci z predsvadobných príprav,
ako tvrdia jej priatelia? Alebo sa jej manžel Pat
rick snaží niečo povedať?
Harmelová ozvláštnila svoj „scifi“ príbeh via
cerými netradičnými témami. Tými sú nielen
muzikoterapia (liečba prostredníctvom hudby),
ktorej sa Kate venuje, ale aj zdravotné postihnu
tie – hluchonemota. Trpia ňou deti, ktoré hlavná
hrdinka navštevuje v rámci dobrovoľníckej čin
nosti. Príbeh tak dostáva sociálny rozmer. Čitateľ
sa zoznamuje s osudmi hluchonemých detí, ktoré
sú zverené do pestúnskej starostlivosti, súcití
s ich tragickými príbehmi a ozrejmuje si i prob
lematiku posunkovej reči. Ľúbostný príbeh sa
mení na detektívne pátranie po (ne)existujúcej
dcére. Spomienky sa miešajú s realitou a snom
a ani čitateľ, ani hlavná hrdinka do poslednej
chvíle netušia, čo je skutočnosť. Kate sa snaží
zabudnúť na minulosť, no tá ju stále prenasleduje
a pripomína jej, že v jej živote nie je všetko tak,
ako má byť. Časté skoky z reálneho života do hr
dinkiných snov či množstvo stále sa opakujúcich
otázok môžu čitateľa znervózňovať. Nevedno,
či je to prekladom, alebo samotná Harmelová
nevedela inak vyriešiť skutočnosť, že sekundár
ne postavy príbehu existujú v akomsi prieniku
oboch hrdinkiných svetov a postava Kate sa ocitá
raz v jednom a raz v druhom svete.
Každopádne, záver príbehu o hľadaní zmyslu
života a osobného šťastia delí čitateľov na dva
tábory – na tých, ktorých prekvapí a nadchne,
a na tých, ktorí ho od začiatku predpokladali.
