TAM TAM Plus - Boris Filan

Boris Filan: TAM TAM Plus, Bratislava, Ikar 2007

  Cestopisné črty z najnovšej knihy Borisa Filana sú bonusovým prídavkom k čitateľsky úspešnej sérii „tamtamov“ – beletrizovaných knižných zápiskov o cestovateľských zážitkoch a dojmoch autora z rôznych kútov sveta. Literárny text čerpá inšpiráciu z nečakaných náhod a prekvapivých stretnutí, ktoré autora ohromujú a vyvádzajú zo všednosti, pričom však nestráca zo zreteľa tvorivý záujem, opierajúci sa o poznanie, že „takéto stretnutia sú mystické a nesmú sa prepásť“. Filan tak spracováva osobnú skúsenosť s raritami a bizarnosťou v krajinách, ako Kórea, Etiópia, Thajsko a Japonsko... Podstatou Filanových potuliek po Kórei sú stretnutia s miestnymi ľuďmi a kulinárske zážitky. Dalo by sa povedať, že pálivá chuť miestnych jedál (najmä kimči) ho prenasleduje počas celého pobytu. Ako balzam na chuťové poháriky čitateľa zaúčinkuje až pôvabná príhoda výstupu Borisa Filana – po mnohých úskaliach a peripetiách – do budhistického chrámu Borisa Temple a stretnutie s mníchmi vytešenými z prekvapivého odhalenia. Intermezzo medzi kapitolami tvorí silne lyrický medzičlánok nazvaný Červené more / Až na dno, kde sa rozprávanie výrazne subjektivizuje a prechádza do vyznania oázam pohody a krásam života.

  Kapitola venovaná Etiópii je už viac než len vizuálnou, dojmovou a zmyslovou informáciou o realizovanej ceste. Je výsledkom sústredeného pozorovania sociálnych pomerov a medziľudských vzťahov a štúdiom jej historických pamiatok. Jednoduchý fakt, že táto cestu predestinuje hľadanie tabotu, teda archy zmluvy, naznačuje hlbšie autorské prieniky. Príchod do Etiópie a následný pobyt poznamená milé stretnutie s dr. Hassanom Saidom, ktorý študoval na Slovensku a „sedel v jednej lavici s Ibrahimom Maigom“. Stane sa autorovým spoločníkom a sprievodcom. Prienik k pozorovaným skutočnostiam umožňuje autorova metóda sprítomňovania spomienky, dokumentárne zachytávanie rozhovorov s ľuďmi a pôsobivý fotodokumentárny materiál. Živo a autenticky vyznieva návšteva v rastafariánskej komunite a hádka s „kingom“ tejto komunity. Formou interview zachytáva dobrodružné osudy slovenskej lekárky Jarky a medičky Dominiky, s doslova kriminálnou zápletkou. Kapitola vrcholí návštevou Lalibely, miesta, kde je údajne ukrytá archa zmluvy a stretnutím s najvyšším kňazom chrámu, ktorý autorovi za úplatu umožní nahliadnuť do nej. Tu však cestovateľské fakty oscilujú na hranici s dojmami a zážitkami: text pretkávajú prevzaté legendy, výpovede iných osôb a nespracované zážitky. V porovnaní s touto kapitolou sú riadky venované pobytu v Thajsku literárne ozvláštneným záznamom rodinnej dovolenky.

  Východiskovými faktami v záverečnej kapitole Japonsko / Trošku ošúchaná budúcnosť sú stretnutia s krajanmi, so slovenským veľvyslancom či s profesorom Susumu Nagajom, ktorý na Waseda University prednáša slovenskú a českú literatúru. Cieľom autora je dostať sa ostrov Kunašir, ktorý leží neďaleko severného pobrežia japonského ostrova Hokkaido, ale je súčasťou ruského súostrovia Kurily...

  Hoci sa Filan na Kunašir nakoniec nedostane (zložitá byrokracia z ruskej strany), aspoň zazrie v diaľke jeho obrysy. Podstatu treba hľadať inde: „Skutočný cieľ môže byť aj v polovičke cesty, alebo niekde inde ako si si myslel“. Parafrázujúc toto zistenie: aj čitateľ si v tejto knihe určite niečo nájde, možno niečo iné ako očakával, ale neoľutuje.

Jaroslav Vlnka