Vyhľadávanie
Anna Amadina: Ťažké krídla
Bratislava, Petrus 2004
Za desaťročie svojej, dá sa povedať: až nezaslúžene nenápadnej, prítomnosti v slovenskej poézii sa autorka pod pseudonymom A. Amadina predstavila okrem prekladov dvoma knihami-cyklami nežnej duchovnej lyriky (Pleso (1994), Hniezda (1999)). V najnovšom diele, ktoré má vročenie 2004, no vyšlo oveľa neskôr, sa nachádzajú samostatné básne, niekoľko menších cyklov a osobitný cyklus Fortitudo. Poetika výpovede zostáva koncízna: stavia na vnútornom, ľúbostnom rozochvení z prenikania Božieho, anjelského sveta svetom tejto dočasnej existencie a naopak. Je to moderný a zrelý prístup – odsúva expresivitu protikladov, typickú pre duchovnú dikciu a nahrádza ju citovo autentickým hľadaním spojív, túžbou po Božsko-ľudskej neoddelenosti. Pritom ostáva inšpiračne čistá, teda nemixuje prvky náboženstiev, zdroje nachádza v kresťanstve (texty, obrady, mystika, svätosť) a tiež v umení. Jej lyrická hrdinka siaha po osobnej skúsenosti obcovania s Bohom a púšťa sa aj do dnes v poézii nebezpečnej a presvedčivo nestvárňovanej nadosobnej až neosobnej kompetencie. Darí sa jej to ako sprostredkovateľke romantizujúceho diania, opojných zážitkov a opisov, menej vtedy, keď naivizuje významové pole veršov („Sme národ Slova / územím, počtom malí - / Krúžia vôkol nás / ostatné deti Slávy.“), alebo keď je lapidárne kritická: „Usnúť bez viery a nad ránom / uveriť všetkým šarlatánom“. Uvedené lacné kúsky naznačujú hlbší problém Amadinho básnenia, ten tkvie v riešení otázky: ako sa vyrovnať s tradíciou pri formulovaní hodnôt v poézii tohto žánrového razenia? Časť poetiek v tejto oblasti ráta s tým, že neobjavné nábožné vzdychy istí vznešená idea; no Amadina si z tejto otázky urobila tému a jej polemika s podobou vyjadrenia duchovnej túžby začína už samotným názvom: Ťažké krídla. Navyše, využitím formálnych prostriedkov jazyka vnáša akúsi dievčenskú, štýlovú ľahkosť, ale aj vážnu, sympatickú mučivosť umelkyne do univerzálnych úvah.
Radoslav Matejov
