Recenzia
28.05.2013

Team

Príbeh hudobnej legendy

Príbeh hudobnej legendy
Na Slovensku máme viacero hudobných legiend, no žiadna z  nich nemá takú umnú monografiu ako TEAM. Je to najmä zásluhou Daniela Heviera, staršieho z autorov, ktorý svoje kvality dokázal už pri iných dielach. Ani teraz v sebe nezaprel vtipného žongléra so slovami, keď sa už na titulnej strane a v úvodnom venovaní knihy TEAM s podtitulom Príbeh hudobnej legendy (Trio Publishing 2012) pohral s názvom skupiny. Vytvoril text, v ktorom slabiku „tým“ nahradil vo všetkých slovách menom kapely TEAM (bohaTEAM, napnuTEAM, preľaknuTEAM atď.). Sekundantom pri tvorbe monografie mu bol jeho syn Daniel Hevier Jr., ktorý hudbu skupiny vnímal už od detstva, keď s  rodičmi navštívil jej koncert. To v  chlapcovi zanechalo nezabudnuteľný zážitok: „Ľudia okolo mňa tancovali, ská­kali, objímali sa a  spoločne spievali. A  na pódiu boli piati chlapci v kožených bundách s dlhými vlasmi…“ Autori pristupovali k písaniu príbe
hu hudobnej skupiny netradične, trocha inakšie, ako sa zvyčajne o takýchto skupinách píše. Bolo to preto, lebo Daniel H e v i e r starší sa s hudobn í k m i dôverne poznal, veď nap í s a l päťdesiatosem text o v k   i c h s k l a d b á m . P r av da , cieľom otca a syna bolo predstaviť skupinu čo najplastickejšie, preto do textu vložili viacero prvkov literatúry faktu, počnúc autorskou rečou, monológmi, oral history, denníkovými zápiskami niektorých členov (Dušan Antalík), osobnými vyznaniami hudobníkov, skladateľov a textárov. V monografii nechýbajú texty niektorých hitov, štatistiky (čísla predajnosti, počet koncertov a pod.), citácie z tlače, hodnotenie odborníkov (džezový spevák Peter Lipa), diskusia fanúšikov o skladbách na YouTube, obrazové dokumenty atď. Sú to fakty, ktoré čitateľa určite zaujmú a ponúknu mu komplexný pohľad na príbeh hudobnej skupiny. Autori okrem pozitívnych faktov nevynechal i a n i pr oblémy skupiny, ktoré sa pri dlhom účinkovaní v tom istom kolektíve nahromadia a generujú rozličné názory na jeho aktivity či napredovanie. Zaoberali sa aj chúlostivou témou, ktorú v skupine vyvolalo sólové prezentovanie sa Paľa Haberu, a ako uvádzajú Hevierovci, ten „sa raz oci­tol v úlohe prišelca, inokedy na poste lídra“. Chvíľu trvalo, kým kapela racionálne a emotívne spracovala tieto podnety a pochopila, že Haberove sólové úlety nie sú namierené proti nej, ale na jej prospech. Autori tento problém vyriešili v texte s nadhľadom, keď konštatovali, že „Paľo je člen skupiny, ale zároveň je aj Habera,“ a že TEAM nie je Haberova sprievodná skupina, ale kapela tvoriaca autentický celok s jednotlivými osobnosťami. Paľo Habera nie je len skladateľom, autorom päťdesiatich troch piesní, ale aj teoretikom skupiny, ktorý definoval profiláciu TEAM-u a jej snahy: „Snažili sme sa vyhý­bať vážnym politickým témam alebo riešiť svet, lebo my sme nerobili muziku na to, aby sme strašne filozofovali o nejakých zá­ležitostiach… My sme popíkoví, pesničkoví speváci.“ Hádam aj táto profilácia dopomohla hudobnej skupine k takej popularite, akou sa môže pochváliť málokto.

Čitateľ má rád zákulisie, preto si určite s chuťou prečíta názory ľudí z kapely a okolo nej, napríklad na tému, ako vznikajú piesne, ako vzniklo logo skupiny, aké sú osudy muzikantov, ktorí z kapely odišli, atď. Autori príbehu o hudobnej legende TEAM si vytýčili cieľ nepredstavovať iba tých, ktorí stoja na javisku zoči-voči obecenstvu. Ukázali aj „neviditeľnú“ stránku kapely. Ponúkli obraz ľudí zo zákulisia (technici, zvukoví majstri, režiséri, textári…).

Podľa Hevierovcov sa hudobná skupina stáva legendou vtedy, ak ju parodujú alebo ak má revivaly. TEAM má dve revivalové kapely. Jedna vznikla v Turčianskej Štiavničke, druhá v  Ostrave. To znamená, že ak nesmrteľný TEAM raz zanikne, revivaly ponesú jeho štafetu ďalej.

Ivan Szabó